Aktuality

V Levoči má dlhodobé zastúpenie aj cyklistika prostredníctvom klubu CYKLO SPIŠ. V rozhovore s trénerom a predsedom klubu Rastislavom Kubovčíkom, ktorý sa uskutočnil vo februári, sme sumarizovali výkony ich zástupcov za rok 2022. Pozornosť sme venovali aj úspechom vrátane majstrovského titulu reprezentantky Klaudie Varšovej. Pozreli sme sa aj na disciplíny, ktorým sa pretekári venujú a neobišli sme ani tému správania sa vodičov na cestách voči cyklistom.

Aktuálne váš klub v rámci Slovenského pohára v cestnej, dráhovej a horskej cyklistike reprezentuje 33 pretekárov vrátane členov prípravky. Ak si porovnáme tento rok s predchádzajúcimi, má počet cyklistov v klube stúpajúcu alebo skôr klesajúcu tendenciu?

Počet jazdcov rastie, ale dosť pretekárov nám ubralo pandemické obdobie. Organizujeme preteky ako Detská liga Adriána Babiča, kde vieme nájsť nové talenty. Vtedy oslovíme obce alebo školy, aby nám deti prišli na preteky. Minulý rok nám pribudlo šesť detí.

 

Zástupcovia vášho klubu sa dlhodobo zúčastňujú najmä Slovenského pohára v cestnej a dráhovej cyklistike. Z čoho pramenilo rozhodnutie sa prednostne venovať práve týmto disciplínam?

Výber disciplín sme riešili a zvažovali aj z časových dôvodov. Dráhu máme k dispozícii hneď za rohom v Prešove. Je to skvelé, pretože tam vieme prísť do polhodiny a dobre si tam zatrénovať. Zároveň sme na dráhe dosiahli úspechy v predchádzajúcich sezónach. Cestná cyklistika je vlajková loď cyklistiky, preto sa venujeme aj jej. Kategórie do starších žiakov sa venujú aj horskej cyklistike, ale od kadetov sa sústredíme na cestnú a dráhovú cyklistiku.

Medzi mladšími žiakmi reprezentujú váš klub aj Denis Sakmár a Félix Humeňanský. Veľmi dobré výsledky dosiahol Denis. Minulý rok  sa spočiatku pravidelne umiestňoval v druhej desiatke. Na pretekoch v Tlmačoch sa prvýkrát dostal do Top 10. Na majstrovstvách Slovenska v Bánovciach nad Bebravou sa dokonca umiestnil na treťom mieste. Pre obidvoch chalanov to bola prvá sezóna v Slovenskom pohári. Ako hodnotíte ich výkony? 

Denis ma veľmi prekvapil, pretože prišiel k nám iba pred zimnou prípravou. Je veľmi snaživý. Jeho výsledky boli pre nás veľmi prekvapivé. Félix mal smolu, lebo bol zranený a nakazil sa koronavírusom. Musel vynechať niektoré sústredenia. Preto tie výsledky neboli také, aké sme očakávali, ale vzhľadom na okolnosti boli celkom dobré.

V kategórií žiačok klub reprezentovala najmä Zuzana Lazarová. V rámci Slovenského pohára v cestnej cyklistike obsadila 17. miesto Zúčastňovala sa aj SP na dráhe a tam skončila na celkovej štvrtej priečke. Ako hodnotíte Zuzkinu sezónu, jej druhú v rámci cyklistiky?

Zuzka mala naozaj dobrú sezónu. V rámci cestnej cyklistiky ešte u nej vidno obavy z ostrých zákrut a zjazdov. Musíme u nej odstrániť ten blok. V kopcoch jej to ide dobre. Veľmi dobre sa našla v dráhovej cyklistike. Na dráhe dokáže plniť to, čo jej povieme pred štartom každej disciplíny. Celkovo bola štvrtá, ale odniesla si niekoľko strieborných a bronzových medailí. Takže si myslím, že so Zuzkou môžeme byť spokojní.

Početné zastúpenie mal klub medzi staršími žiakmi, kde boli viditeľní Maroš Černický, Tomáš Ištvánik, Maroš Kolesára aj Maxim Mlynár. V rámci cestných pretekov mal najúspešnejšiu sezónu Maroš Kolesár, ktorý skončil na celkovom treťom mieste, vyhral preteky jednotlivcov v Tlmačoch a na etapových pretekoch Trnava Tour obsadil druhú priečku. Darilo sa mu aj v Českej republike, kde vyhral kritérium v Kyjove. V rámci Slovenského pohára v dráhovej cyklistike obsadil celkové piate miesto a podarilo sa mu dvakrát vyhrať v Prešove. V porovnaní s minulou sezónou sa v pohári cestnej cyklistiky posunul o štrnásť miest, v dráhovej o osem. Pre aktuálnu sezónu bol zaradený do reprezentácie kadetov na ceste. Čo vidíte za jeho progresom?

Za Marošovým progresom je najmä to, že vďaka väčšiemu zastúpeniu v tejto kategórii si chalani vedia pomáhať. Cyklistika je celkovo individuálnym športom, ale pretekár musí mať okolo seba tím, ktorý mu pomáha. Chalani to ukázali na Trnava Tour, kde si po prvej etape Maroš obliekol žltý dres. Druhú etapu chalani odpracovali pre neho. Udávali tempo a napokon etapa vyvrcholila v hromadnom šprinte, kde Maroš dosť skoro začal šprintovať a došli mu sily. Žltý dres sme tak stratili, ale aj celkové druhé miesto je úžasný úspech. Bola tam veľká konkurencia nielen zo Slovenska, ale aj Českej republiky a Maďarska. Za jeho progresom stojí aj veľmi dobrá zimná príprava. Veľmi dobre zvládal sústredenia. Je veľmi šikovný a má pred sebou veľkú budúcnosť. Takisto, aj Maroš Černický, Maxim Mlynár a Tomáš Ištvánik sú snaživí chalani a chcú robiť tú cyklistiku, čo je veľmi dôležité.

Medzi kadetmi bol vašim najlepším jazdcom Pascal Perháč, ktorý bol vlani ešte starší žiak. Na ceste sa mu podarilo vyhrať záverečné kritérium v Spišskej Novej Vsi a celkovo skončil na 24. mieste. V rámci Slovenského pohára na dráhe sa umiestnil na 15. priečke. Ako hodnotíte Pascalovú sezónu?

Pascal mal zvláštnu sezónu, pretože bol zranený a aj preto sa do sezóny dostával postupne. Na dráhe jazdil slušne. Na ceste dokázal na konci sezóny urobiť najlepší výsledok a vďaka nemu sa posunul vyššie v rámci Slovenského pohára. Od toho zranenia sa to trochu s ním ťahalo a chytil sa až v polovici sezóny. Keď cyklista vynechá určitú časť zimnej prípravy, tak je dosť ťažké naskočiť do rozbehnutého vlaku.
V rámci Centra talentovanej mládeže, kde je CYKLO SPIŠ zaradený od roku 2015, sme mali zaradeného aj ďalšieho kadeta Jakuba Husára. Ten vyhral Slovenský pohár na ceste. Pred novou sezónou prešiel k juniorom. Prestúpil do Slovinska do Pogi Teamu. Za jeho vznikom stojí aj dvojnásobný víťaz Tour de France Tadej Pogačar. Ide o juniorský profesionálny tím. Okrem neho bol do nášho centra zaradený aj Branko Babic. Ten skončil druhý na majstrovstvách Slovenska v časovke jednotlivcov na ceste.

V kategórií kadetiek vás na ceste aj dráhe reprezentovala najmä Mária Závacká. V rámci SP v cestnej cyklistike sa jej podarilo obsadiť trinástu priečku, pričom za zmienku stojí fakt, že absolvovala všetky preteky. Na dráhe to bola štvrté miesto. Ako hodnotíte jej sezónu?

Majka mala stabilnú sezónu. Jej príprava nebola až taká dobrá, pretože sa nakazila koronavírusom a preto sa nemohla zúčastniť sústredenia v Chorvátsku. Na ďalších sústredeniach už bola prítomná. Jej forma bola štandardná. Je to veľmi šikovné a snaživé dievča.

Medzi juniorkami sa vám vďaka Klaudii Varšovej podaril veľký úspech a to titul majsterky Slovenska v časovke jednotlivcov, pričom v pretekoch skončila tretia. Na ceste sa jej podarilo už po štvrtýkrát vyhrať časovku do vrchu na Novoveskej Hute. Vyhrala aj časovku jednotlivcov v Kláštore pod Znievom. V celkovom poradí skončila na druhej priečke. Keďže Klaudia bude juniorkou aj na budúci rok, je útok na celkové víťazstvo Slovenského pohára reálnym cieľom?

Určite áno. Chceme zaútočiť na víťazstvo v Slovenskom pohári. Má to dobre rozbehnuté. Príprava prebieha výborne. O niekoľko dní odchádzame na sústredenia. Jedno budeme absolvovať v Chorvátsku, druhé v Dudinciach. Verím, že sa nič nestane, pretože Klaudia v predchádzajúcich rokoch bojovala so zraneniami. Ak sa nezraní, určite môže bojovať o celkové víťazstvo.

Minulý rok bola Klaudia zaradená aj do slovenskej reprezentácie a vďaka tomu sa zúčastnila významnej klasiky na dlažobných kockách Gent – Wevelgem, ale aj na majstrovstvách Európy v Portugalsku. Čo musí Klaudia ešte vylepšiť, aby sa dokázala presadiť aj na medzinárodnej scéne?

Na medzinárodnej úrovni je to najmä o hlave pretekára. Musí si sama uvedomiť, na aké významné podujatia ide a čo tam chce dosiahnuť. Na týchto pretekoch je veľká konkurencia. Z môjho pohľadu by si mala začať viac veriť. Má na to, aby ponaháňala konkurenciu aj na medzinárodnej scéne a dokázala to aj na etapových pretekoch v Rakúsku, kde štartovala ešte ako kadetka v roku 2021. Nachádzala sa na celkovej piatej priečke, ale pád a zlomenina panvy ju zastavili na polovicu sezóny.

Na Klaudiu čaká posledná sezóna v rámci mládežníckej cyklistiky. Je pri nej predpoklad, že bude pokračovať v cyklistike aj medzi ženami?

Je to možné, ale všetko záleží od toho, ako sa ona k tomu postaví, či sa bude chcieť živiť cyklistikou, alebo nie. Klaudia je vo veku, kde sa to láme. Ja jej do hlavy nevidím, ale verím tomu, že bude. Urobíme všetko preto, aby pokračovala.

Klaudia v tejto sezóne zbierala úspechy aj na Slovenskom pohári v dráhovej cyklistike, kde skončila taktiež na druhom mieste celkového poradia a päťkrát zvíťazila. Keďže o rok, veríme, prejde k ženám, vidíte ju ako pretekárku do cestnej cyklistiku alebo skôr na dráhu?

Sama sa musí rozhodnúť, ktorému typu cyklistike sa chce venovať. Už to bude na nej.

Predpokladám, že na túto otázku ešte nebudete vedieť odpovedať, ale predsa len to skúsim. Keďže na Slovensku vznikol nový ženský klub RRK Group – Pierre Baguette – Benzinol, je možné, že Klaudia pred sezónou 2024 zamieri práve tam?

Ťažko povedať. Bola už oslovená ako juniorka, aby tam šla. Majiteľ klubu Boris Horváth je zároveň reprezentačným trénerom žien a junioriek. Do reprezentácie je zaradená aj Klaudia. Bola už snaha o to, aby tam prestúpila, ale zatiaľ si ju nechávame my, aby sme ju mali pod kontrolou. Myslím si, že je veľký predpoklad, že sa tam dostane, ak by zostala na Slovensku. Ja by som ju rád posunul do zahraničného klubu v Belgicku alebo Holandsku. V minulosti ju už chceli v jednom holandskom ženskom tíme, takže uvidíme.

Niektorí mladší pretekári štartujú aj na Tour Petra Sagana, kde sa môžu výkonnostne porovnať aj s cyklistami bez klubovej príslušnosti, pričom jedno kolo v Spišskom Hrhove organizujete aj vy. Snažíte sa prostredníctvom Tour prilákať nové posily do tímu, resp. stane sa, že vás na pretekoch oslovia rodičia detí s tým, že by sa chceli stať súčasťou klubu?

Áno, rodičia nás oslovia. My Tour Petra Sagana berieme ako náborové preteky. Organizujeme ich v Spišskom Hrhove, kde máme veľmi dobré podmienky. Preteky sa konajú v priestoroch parku, kde nemáme problém s dopravou. Prakticky aj deti z okolia, ktoré prídu na preteky a sú bez klubu. Vtedy aj my oslovíme rodičov. Ľudia, ktorí nás poznajú a vnímajú na cestách, tak tam prídu a už to potom riešime.
Kto by mal záujem o členstvo v našom klube, resp. páči sa mu tento šport, tak na webovej stránke cyklospis.sk sú kontakty, kde nám môže zavolať alebo napísať. Veľmi radi prijmeme nových členov. Sme otvorení všetkému. Všetko je o komunikácii, preto sa nebojte nás kontaktovať.

Ako ste už vraveli, horskej cyklistike sa venujete iba do kategórie starších žiakov. Zároveň som si všimol, že sa nezúčastňuje cyklokrosu, čo je disciplína, ktorým sa pretekári klubu v minulosti venovali. Z čoho pramení toto vaše rozhodnutie?

Rozhodnutie pramení z finančných dôvodov. Náš rozpočet na rok je sedemdesiat tisíc eur. Tieto financie nám nepostačujú na to, aby sme sa venovali aj cyklokrosu a horskej cyklistike od kadetov. Keď sa niekto bude chcieť venovať aj horskej cyklistike medzi kadetmi alebo juniormi, tak sa tomu nebudeme brániť, ale budeme musieť na to hľadať ďalšie finančné prostriedky. V dnešnej dobe je to veľmi ťažké. Takže preto sme si vybrali cestnú a dráhovú cyklistiku a snažíme sa ich robiť naplno. Všetky štyri disciplíny sa nedajú robiť naplno. Je to časovo aj finančne náročné.

Ako tím ste sa v rámci Slovenského pohára v dráhovej cyklistiky umiestnili na štvrtom mieste. V rámci cestnej cyklistiky ste obsadili deviatu priečku. Ste spokojní s dosiahnutými umiestneniami alebo ste očakávali vyššie umiestnenia?

Vzhľadom na to, že nám na Slovenskom pohári pretekalo približne dvadsať detí, tak môžeme byť veľmi spokojní. Sú tímy, ktoré majú päťdesiat aj šesťdesiat detí, napríklad žilinská akadémia Petra Sagana, Slávia Trenčín, Dohňany (okres Púchov) alebo Trnava. Keď odštartujú všetci ich pretekári, tak tie body získajú, pretože ich je viac. Aj posledný pretekár, ktorý príde do cieľa, získa bod. Myslím si, že keby boli výsledky iba na základe troch najlepších jazdcov z každého tímu, tak by sme boli medzi najlepšou trojicou.

Akí boli vaši zverenci z pohľadu disciplíny? Pravidelne trénovali alebo sa stane, že vynechajú tréning napríklad pre krízu?

Krízy sme nezaznamenali. Ak tréning vynechali, tak pre zranenia alebo školské povinnosti. Deti, ktoré máme v klube, zatiaľ nemajú problém s krízou. Skôr nám robia problémy tie zranenia.

Keďže v klube združujete mládežníckych pretekárov, predpokladám, že sú aj oblasti, v ktorých ešte majú rezervy. Aké sú to?

Na túto otázku odpovedala okrem respondenta aj kondičná trénerka klubu Mária Stanovičová.

Kubovčík: V prvom rade si deti musia uvedomiť, že to robia pre seba a nie pre nás. K tomu tréningu musia pristupovať tak, ako sa má. Teraz, počas zimnej prípravy, sa človek niekedy iba otočí alebo pozerá niekde inde a cyklisti si to uľahčujú.

Stanovičová: Povedala by som, že im možno trochu chýba psychologická podpora. Každý máme svoje obdobie. Istý čas sa jednému viac darí, druhému sa viac darí inokedy. Keď má niekto problém, tak na neho ako keby nebola zameraná pozornosť. V niektorých tímoch sú aj tímoví kouči. My sme aj tréneri, ale niekedy aj psychológovia alebo kouči. Stále sa človek musí vzdelávať a hľadať spôsob, ako podporiť toho jednotlivca.
Naši zverenci sú stále deti. Čím menšie dieťa, tým viac sa potrebuje hrať. Musí dostávať viac podnetov, aby ho to zaujímalo. Niekedy sú tie tréningy monotónne a tá monotónnosť môže dieťa časom prestať baviť.

Kubovčík: Ešte si treba uvedomiť ďalšiu vec. Je tu istá podpora športu. My sme v tíme dvaja tréneri. Robíme trénerov, kuchárov, mechanikov, ale aj šoférov. V českých alebo poľských tímoch sú samostatný masér, mechanik, ktorí sú za to platení. Takže je to dosť ťažké. Nemáme na to finančné prostriedky, pretože zo strany štátu to nie je tak podporované, ako by malo, keď chceme niečo dokázať. Ja si myslím, že problém je skôr v nastavení športu. Jeden človek nemôže robiť všetko. Keby sme mali tím, kde by bol kouč, masér, mechanik, tréner, tak by sa to dalo robiť na vyššej úrovni.
Takisto je tu škola. Rodičia tlačia na deti, aby chodili do školy. V škole na nich tlačia, aby mali dobré známky, čiže si musíme povedať, čo chceme dosiahnuť. Myslím si, že v podmienkach, ktoré máme na Slovensku, patríme medzi najlepšie tímy. Keby sa to malo zlepšiť, tak by to bolo o iných peniazoch a to je už na zamyslenie kompetentných.

Vyskytli sa vo vašom tíme aj vážnejšie zranenia alebo ste prežili sezónu v dobrom zdraví? Dokázali sa pretekári vyhýbať koronavírusu?

Ako som už povedal, niektorí sa nevyhli koronavírusu. Aj ja som ho dostal v polovici sezóny, takže to bolo divoké. Vážnejšie zranenia sa až na Pascala Perháča nevyskytli.

Trénujete spoločne so zverencami za plnej cestnej premávky. Dokážete fungovať na cestách v spoločnosti áut bez problémov alebo sa vyskytujú kolízne situácie?

Vodiči sú všelijakí. Aj takí, ktorí na nás trúbia. Vyskytujú sa aj kolízne situácie, ale keď to riešime s chladnou hlavou a bez toho, aby sme im opätovali nejaké gestá, tak sa iba usmejeme. Keď nás niekto vytrúbi, tak sa u nás uchytila hláška: „Pozor, ide svadba!“ (smiech). Pohybujeme sa na cestách v okolí Levoče, Popradu a Tatier aj Spišskej Novej Vsi. Postupne nás vodiči začínajú vnímať. Aj preto sme zvolili oranžovú farbu dresov, aby sme boli viditeľní na cestách a to aj kvôli bezpečnosti.

Vlani v marci vstúpil do platnosti zákon o cestnej premávke, ktorý šoférom ukladá povinnosť obchádzať cyklistov na vzdialenosť minimálne 1,5 metra. Vidíte od prijatia zákona zmenu v správaní šoférov? Rešpektujú vás vodiči alebo sa nájdu aj arogantní vodiči, ktorí vás vedia ohroziť?

Vodiči, ktorí sa zaujímajú o cyklistiku alebo niekedy sadnú na bicykel, nás obchádzajú. Potom sú mladí a arogantní vodiči, ktorí nás dokážu natesno obiehať. Pred dvoma rokmi ma jeden vodič trafil spätným zrkadlom do lakťa. Sú vodiči, ktorí nás rešpektujú a šoféri, ktorí nás vytrubujú. Pre bezpečnosť cyklistov niekedy chodíme za nimi aj s autom, ktoré je vybaveným majákom s oranžovým svetlom.

Zhováral sa Jakub Hlubek.

Autor článku je bývalým pretekárom klubu. V súčasnosti je študentom žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Zároveň pôsobí ako externý redaktor cycling-info.sk.