Aktuality

Prišiel z finančného sveta, no v nemocničných chodbách objavil svoje pravé manažérske povolanie. Počas šiestich rokov v čele Nemocnice Levoča stál pri zrode neurologického pavilónu, inštalácii prvého MRI prístroja aj otvorení oddelenia dlhodobej intenzívnej starostlivosti. Mgr. Miroslav Jaška – dnes predseda Komisie rozhodcov Slovenského futbalového zväzu – hovorí o tom, čo ho Levoča naučila, prečo dobré vedenie začína počúvaním a čo mu zostalo v srdci z rokov, keď spolu s výnimočným tímom posúvali levočskú nemocnicu do vyššej ligy.

Pri príležitosti 125. výročia Nemocnice Levoča ste získali ocenenie za prínos k jej rozvoju. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Veľmi som sa potešil tomuto oceneniu, pretože za tých šesť rokov pôsobenia v levočskej nemocnici som profesne a odborne veľmi vyrástol. Ocenenie mi pripomenulo, že aj ja som tu niečo po sebe zanechal a že na mňa ľudia s uznaním spomínajú.

Vaše životné motto znie: Úlohami rastieš. Kedy sa podľa vás toto motto najvýraznejšie potvrdilo počas vášho pôsobenia v levočskej nemocnici?

Bolo niekoľko míľnikov: vybudovanie a rozvoj neurologického oddelenia, renovácia psychiatrického oddelenia, zazmluvnenie a inštalácia MRI prístroja, otvorenie Oddelenia dlhodobej intenzívnej starostlivosti a vybudovanie ambulancií rehabilitácie. Na všetky tieto projekty sme mali málo času a málo personálu, no zvládli sme ich a levočskú nemocnicu sme tým výrazne posilnili.

Do zdravotníctva ste prišli z finančného a manažérskeho prostredia. Čím vás nemocnica ako organizácia oslovila a v čom bola táto výzva iná?

Svojim kolegom otvorene hovorím: niektorí ľudia sú a vždy budú chorí, a preto zdravotníctvo ako sektor nikdy nezanikne. Práve to bola tá výzva – ambulancie, SVaLZ-y aj lôžka budú ľudia neustále potrebovať. A keď budeme dobrí v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, budeme aj úspešní.

Viedli ste Nemocnicu Levoča v rokoch 2011 až 2017. S akými prioritami ste do tejto funkcie nastupovali?

Nastupoval som s prioritou finančne stabilizovať nemocnicu, keďže v rokoch 2008 až 2010 hospodárila so stratou, a zároveň som mal ambíciu medicínsky posilniť jednotlivé poskytované služby. Vďaka zamestnancom nemocnice sa nám stabilizáciu podarilo uskutočniť a s hrdosťou môžem povedať, že sme nemocnicu posilnili aj po medicínskej stránke.

Počas vášho pôsobenia sa realizovalo viacero významných investícií. Na ktorý projekt spomínate s najväčšou hrdosťou a prečo?

Najvýznamnejšou akciou bolo vybudovanie nového pavilónu pre neurológiu prestavbou slobodárne – a to za deväť mesiacov – a inštalácia a spustenie MRI prístroja v priebehu piatich mesiacov. Zároveň musím povedať, že bez podpory mesta a mojich kolegov v predstavenstve by sa nám tieto na tú dobu nevídané zázraky nepodarili.

Nemocnica počas vášho vedenia získala prvý MRI prístroj vo svojej histórii. Ako náročné bolo presadiť a zrealizovať tento projekt?

Inštalácia tohto prístroja má pekný príbeh. V novembri prišla otázka od pána Pišoju, či nechceme zánovný MRI prístroj za minimálnu cenu. O dva týždne bola táto investícia schválená a v marci prišli prví pacienti. Takýto rýchly proces by sa nikdy nepodaril bez aktívnej účasti pani primárky Loumovej, pána Kováča a pána Olekšáka.

Za dôležitý krok sa považuje aj vznik Oddelenia dlhodobej intenzívnej starostlivosti. Aké potreby pacientov ste tým chceli riešiť?

Pri medicínskom posilňovaní nemocnice sme hľadali ďalšie možnosti a našli sme dieru na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti – lôžka dlhodobej intenzívnej starostlivosti v regióne chýbali. Týmto krokom sme nemocnicu posunuli do vyššej ligy, keďže ide o medicínu vyžadujúcu veľmi erudovaný personál. Zároveň sme tým zabezpečili priestor pre odborný rast našich zamestnancov.

Kolegovia vás opisujú ako lídra, ktorý vedel počúvať a zároveň robiť rozhodnutia. Aký je podľa vás recept na dobré vedenie tímu v zdravotníctve?

Recept, ktorý uplatňujem, je jednoduchý. Snažím sa dôkladne spoznať všetky časti nemocnice, no na pozíciách vedúcich pracovníkov chcem mať ľudí, ktorí v svojej oblasti vedia oveľa viac ako ja. Títo ľudia sú jadrom tímu – a mojou úlohou je spájať ich a spoločne posúvať všetky oblasti nemocnice vpred.

Čo vás počas rokov v Levoči najviac presvedčilo o sile a kvalite miestnych zdravotníkov?

Počty spokojných a vyliečených pacientov, ktoré sa každoročne zvyšovali. Ľudia boli úspešne liečení a vracali sa do aktívneho života – a to je ten najlepší dôkaz kvality.

Existuje moment alebo príbeh z obdobia Vášho pôsobenia v nemocnici, na ktorý dodnes rád spomínate?

Práve príbeh inštalácie MRI prístroja. Bez predchádzajúcich skúseností personálu, bez akejkoľvek dlhodobej prípravy sme sa stali jedným z lídrov poskytovania MRI diagnostiky v Prešovskom kraji. Na to som skutočne hrdý.

Levoča je špecifické mesto s bohatou históriou a silnou komunitou. Aký vzťah ste si k mestu vytvorili počas rokov, ktoré ste tu pôsobili?

Priznám sa, že som sa príliš nezúčastňoval na neformálnych podujatiach, no Levoča pre mňa zostáva jedným z najkrajších miest na Slovensku. Zabezpečila mi odborný rast, stretol som tu výnimočných ľudí a pracoval s množstvom skvelých kolegov. A veľmi ma teší, ako sa mesto každým rokom rozvíja a skrášľuje.

Aj vďaka vašej iniciatíve vznikla ambulancia telovýchovného lekárstva. Čo vás viedlo k podpore tohto projektu?

Celý život sa aktívne venujem športu a stretával som sa s otázkami, či sa nechceme podieľať aj na rozvoji telovýchovného lekárstva. Presvedčil som primárku Dzurňákovú, aby si rozšírila svoju špecializáciu týmto smerom, a našťastie sa ujala aj vedenia tejto ambulancie. Má preventívny aj liečebný význam – pri zraneniach športovcov je priamo prepojená s diagnostikou v nemocnici a s rehabilitačnou ambulanciou.

Dnes pôsobíte vo vrcholných orgánoch Slovenského futbalového zväzu. Pomáhajú Vám skúsenosti zo zdravotníctva aj v tejto oblasti?

Tieto skúsenosti idú ruka v ruke. Tak ako mi pri prechode do zdravotníctva pomáhali skúsenosti s rozhodovaním z finančného prostredia, teraz mi skúsenosti z riadenia nemocnice pomáhajú viesť kolegov – či už v komisii rozhodcov, alebo priamo rozhodcov na hracích plochách.

Keď sa obzriete späť za svojou kariérou, čo považujete za svoj najväčší profesijný úspech?

Je to ťažká otázka. V rámci skupiny AGEL sa mi podarilo niečo, čo sa doteraz nepodarilo nikomu – Nemocnica AGEL Levoča pod mojím vedením získala zlatý Eskulap ako najlepšie zdravotnícke zariadenie spomedzi všetkých nemocníc AGEL v SR a ČR. A rovnaké ocenenie sa mi neskôr podarilo získať aj s Nemocnicou AGEL Komárno. No rovnako veľkým úspechom je pre mňa to, že odborná verejnosť považuje obe tieto nemocnice za zariadenia, v ktorých sa oplatí absolvovať liečbu.

Čo by ste pri jubileu 125 rokov zaželali Nemocnici AGEL Levoča, jej zamestnancom a pacientom do ďalších rokov?

Možno to znie paradoxne, ale nemocnici želám, aby mala veľa pacientov, ktorých lieči erudovaný a oddaný personál, a aby tak písala ďalších minimálne 125 rokov svojej úspešnej histórie. A želám jej, aby ľudia aj zamestnanci zostali takí, akých som ich spoznal počas svojho pôsobenia v Levoči – teda jednoducho úžasní.

 

Vladimíra Novotná Čajová

Galéria