Aktuality

Po odstúpení vedenia Mestského národného výboru aj vtedajšieho  poslaneckého zboru predložili poverení zástupcovia štrajkového výboru a tzv. Mestského združenia hnutia Verejnosti proti násiliu, dnes už nebohý pán docent Ivan Chalupecký a JUDr. Gabriel Lukáč, kandidátov na nové vedenie mesta. Čo tomu predchádzalo? Ako k tejto nominácii prišlo? A najmä ako si na toto obdobie spomína prvá ponovembrová predsedníčka Mestského národného výboru a po reforme verejnej správy a zmene  legislatívy od 1. júla 1990 primátorka Mestského úradu v Levoči RNDr. Odette Petrociová?

Kronika mesta uchováva z tohto obdobia iba niekoľko strohých záznamov, ale súhlas pani Petrociovej, dlhoročnej farmaceutky, vedúcej lekárne U Hada, neskôr riaditeľky Okresnej lekárenskej služby a zakladateľky nemocničnej lekárne, spolu s niekoľkými fotografiami z domáceho fotoalbumu pomohli dotvoriť obraz a atmosféru dôležitých dní a mesiacov Novembra. Naša prosba o reflexiu a možnosť zaspomínať si na svoju krátku kariéru v „komunálnej politike“ ju veľmi potešili.

 

„Pamätám si, že levočské hlavné námestie bolo vždy plné ľudí, najmä študentov – stredoškolákov. Ktokoľvek prišiel do Levoče a niesol posolstvá z Bratislavy alebo Prahy, prišiel vždy k radnici alebo hovoril k zhromaždeným z jej balkóna. Mnohí sme sa stretávali každý večer v centrále VPN v jednej z budov na námestí na jej prvom poschodí.

Bola som dojatá, že viacerí oslovení nomináciu na nového predsedu MsNV neprijali. Sedela som vtedy vedľa MVDr. Aladára Brincka, bohužiaľ, už nie je medzi nami. Ty by si tam nešla? Toto sa ma opýtal. Hovorím mu: Daro, uvažujem o tom… Asi áno. Bolo až neskutočné, že viacerí oslovení muži odmietli s argumentom, že budú kandidovať až v priamych voľbách. Chápala som ich potrebu mať za sebou reálnu podporu verejnosti, ale bolo treba pomôcť ihneď.  Navrhovali sme pána doktora Chalupeckého, lebo ten bol známy a uznávaný celou Levočou, ale tiež súhlasil až s kandidatúrou do volieb. Podpora vedľa mňa sediaceho kamaráta-zverolekára ma podnietila a motivovala s kandidatúrou súhlasiť: Musí tam niekto ísť, teraz treba pomôcť, vravela som si.

Keď som to povedala nahlas, niektorí sa zháčili, hlavne aj zamestnanci mestského úradu. Akoby nemali ku mne dôveru, do mestskej politiky smerovala žena a z úplne iného odvetvia. Mali sme lekáreň na námestí a snáď prvá som pochodovala námestím s tým, že Levoči i celému Slovensku treba pomôcť. Kráčala som námestím hrdá, že čokoľvek sa stane, to, že sa spoločnosť mení, je správna vec. To bola moja myšlienka aj tesne pred vymenovaním nevediac, či sa to ujme, ale neodmietla som pomôcť.“

My ďakujeme, že ste neodmietli túto funkciu. Zároveň ste v úrade mali aj nových spolupracovníkov, pani tajomníčku MsNV JUDr. Magdalénu Orletovú aj nový tím poslancov.

„Do priamych novembrových volieb som už nemohla ísť, lebo som sľúbila pomôcť inde. Vtedajší okres Spišská Nová Ves mal 13 lekární a potreboval svojho riaditeľa lekárenskej služby celého okresu. Vlastne ihneď som dostala schválenie aj menovací dekrét od vtedajšieho ministra zdravotníctva Soboňu.“

Ako ste sa cítili v úradníckej funkcii na úrade v meste?

„Chodilo za mnou veľa novinárov, ale videli, že nemám nejaké veľké problémy, že sa viem v problematike samosprávy rýchlo orientovať. Podarilo sa mi stretnúť s neskorším prezidentom Michalom Kováčom, v tom čase poslancom a podpredsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR, absolvovať pracovnú cestu do Švajčiarska. S pani tajomníčkou sme sa tiež výborne zosúladili. Prvé, čo sme obidve chceli urobiť, keďže vtedy Mariánska hora ešte nemala elektrinu, zaviedli sme elektrické vedenie aj cestou hore na kopec, aj do kostola, aj sestričkám do pútnického domu.

Elektrifikácia Mariánskej hory bola prvá vec, ktorú sme okamžite riešili. Dodnes si vážim, že aj pán emeritný dekan Dlugoš viackrát verejne pripomenul tento prínos nášho ponovembrového úradovania, lebo objednávka na dielo išla priamo z nášho magistrátu.“

Pamätáte si na návštevu vtedajšieho premiéra federálnej vlády Mariána Čalfu?

„Dobre si na túto udalosť pamätám a mám odloženú aj našu spoločnú fotografiu. Obkolesení davom Levočanov sme spolu vychádzali po schodoch na balkón radnice, kde mal dosť dlhú reč. Prihováral sa všetkým skupinám obyvateľov, dokonca aj nevidiacim. Pod radnicou ho vítalo a počúvalo mimoriadne veľa ľudí a znova aj veľa študentov.

Po niekoľkých mesiacoch na mestskom úrade som už potom všetku svoju energiu venovala novej funkcii riaditeľky Okresnej lekárenskej služby a snahe vybudovať  v nemocnici s pomocou pána riaditeľa, doktora Papcuna, nemocničnú lekáreň a on nám na ňu vyhradil celé prízemie vtedajšej nemocničnej slobodárne. Do konca svojej aktívnej pracovnej činnosti som potom venovala už iba farmácii, no na toto obdobie spoločenských zmien a budovania demokracie budem vždy rada spomínať.“

Za všetkých obyvateľov Levoče vyjadrujeme poďakovanie za odovzdanú verejnú službu v najdramatickejšom období zmien na Slovensku a k tohtoročnému životnému jubileu srdečne blahoželáme.

    Eva Malíšková

                                                                                                          Zdroj fotografií: archív OP, reprofoto EM

 

Galéria