Aktuality

Levoča je aj vďaka svojej polohe uprostred prírody bohatá na chovateľov včelstiev i výrobcov medu a ďalších včelích produktov. Každý z nás má svojho včelára, ktorý ho každoročne zásobuje medom, ktorého med nám chutí „najpravejšie“ a najsladšie.

Pán Erik Rusnák je v poradí štvrtou generáciou rodu Rusnákovcov – včelárov dorábajúcich med, s veľkými skúsenosťami a bohatými teoretickými vedomosťami. Koľko chutí môže mať med? Leto vrcholí, na rozkvitnutých lúkach a v záhradách lieta plno včiel. Ako sa situácia zmení na konci augusta? Kedy včelári dovolenkujú?

Bolo vopred jasné, že budete pokračovateľom včelárskeho remesla, že budete pokračovateľom rodinnej tradície?

R.: „Práca okolo včiel mi nebola cudzia. Mám vzťah k prírode, horám aj záhradke – okrasnej i úžitkovej. Dendrológia je moja záľuba. Otec prišiel s nápadom, že začneme znovu včeláriť a ja som sa toho chytil.

Včelárina je drina, ale krásna záľuba a skôr záslužná, no nezaplatená práca. Nejde pritom o med ako výsledný produkt. Včely sú významné z hľadiska opeľovania. Sú významným opeľovačom dôležitých poľnohospodárskych kultúr. Stoja až za 70% poľnohospodárskych plodín, ktoré sú od opeľovania závislé. Keby včely vymizli, hlavne včela medonosná, teoreticky 70 % produktov nám z pultov potravín zmizne. Sú najvýkonnejšie opeľovače, zároveň aj florokonštantné, to znamená, že keď lietajú na repku, tak lietajú na repku. Keď včela zalieta na lipu, tak lieta na lipu. Napríklad čmeliaky alebo samotárske včely rastliny striedajú, prelietavajú z jedného kvetu na druhý, včela medonosná nie. Z tohto pohľadu je včela medonosná najvýkonnejší opeľovač a po hovädzom dobytku je považovaná za najvýznamnejšie hospodárske zviera.“

Stačilo vám včelárske remeslo iba odpozorovať? Dá sa naučiť iba praxou?

R.: „Prakticky som ja otcov žiak, ale môj otec nie je dedov ani pradedov žiak, hoci mu ako chlapec pomáhal. Ale môj pradedo bol špičkový včelár, ktorý zomrel v roku 1969, jeho syn a môj dedo zomrel v roku 1986 a otcovi radil iba teoreticky. Po praktickej stránke otca všetko naučil ujo Kotrády – babkin bratranec, on sa zas učil od môjho pradeda, čiže kruh včelárskeho remesla sa aj tak uzatvára v rodine.

Po teoretickej stránke sa musí človek neustále vzdelávať. Dnes na Slovensku vychádza málo literatúry, ale je dosť kníh spred roka 1989. Český trh je však dostatočne bohatý na najnovšie odborné články, preto ak včelára jeho práca baví a chce sa jej ďalej venovať, môže sa ďalej vzdelávať a odborne rásť.“

Ktorým druhom medu dávate prednosť?  Aké chute medu sú vaše obľúbené?

R.: „Mne chutí každý med, najradšej mám medy medovicové, mám rád aj agátový med alebo repkový, ktorý je pre nás na severe Slovenska netypický. Každý med má svoju typickú chuť, konzistenciu, farbu i vôňu.“

Je to iba o osobnej preferencii?

R.: „Áno, kto má čo rád. U nás na Slovensku sú obľúbené najmä tekuté medy. Ale v Škandinávii by si ich nekúpili, tam sú medy najmä vresovcové a rýchlo kryštalizujú. Je tam iná tradícia nakupovania aj konzumovania medu, Fíni uprednostňujú skryštalizovaný med. U nás sa čudujú, že máme medy tekuté. No na chuť medu táto konzistencia nemá vplyv. Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu, med má len inú štruktúru, je to chuťovo trošku iné, preto je aj preferencia konzumenta rýdzo individuálna.“

Čo na tento rozdiel najviac vplýva?

R.: „Medy sa rozdeľujú na nektárové a medovicové. Nektárové medy sú z nektáru, ktorý tvoria kvety: sú to žľazy vo forme hrbolčekov na dne kvetov, ktoré produkujú nektár a lákajú hmyz. Lákajú ho síce na nektár, ale ide hlavne o opelenie kvetu. Poznáme agátový či repkový nektárový med.

Medovicové medy majú iný pôvod: včielky zbierajú medovicu na rastlinách a stromoch. To je produkt,  ktorý produkujú takzvaní producenti medovice, drobný hmyz: vošky, méry a červce. Producent medovice, napr. voška napicháva sitkovicu – vodivé pletivá na liste alebo výhonku, cukornatý roztok (miazga) prechádza cez jej filtračnú komoru . To, čo neskonzumuje a vylúči vo forme sladkej tekutiny, túto sladinu zbierajú včely a volá sa medovica, napríklad lipová, javorová, jedľová, smreková… Má inú chuť ako nektárový med a má aj viac minerálnych látok. Ja mám najradšej medovicové medy, ale chutí mi aj agátový med. Sú to medy, ktoré veľmi pomaly kryštalizujú, zostávajú dlho tekuté.

Kryštalizáciu niektorí volajú cukornatenie, ale nemá to nič spoločné s cukrom, iba sa v mede vytvárajú kryštály, čo je prirodzený fyzikálny proces a rýchlosť kryštalizácie závisí od pomeru dvoch základných cukrov glukózy a fruktózy: čím je vyšší podiel fruktózy, tým je kryštalizácia pomalšia. Medovicové medy sú dlho tekuté – platí to rovnako aj pre agátový med, tie mám najradšej. Ale je to výsostne osobná preferencia každého. Medy sa ešte aj pastujú: med sa pomaly rozmiešava, kryštály sa rozbijú a vytvorí sa taká pasta, tiež výborne chutí. Ja každý deň raňajkujem med, ale nepoužívam ho na sladenie – pri vyššej teplote by sa znehodnotil.“

Poľnohospodárske plodiny sú už v tomto mesiaci pozbierané, v záhradách sa ešte tešíme z posledných kvitnúcich kvetov. Znamená to, že v auguste už včelári môžu dovolenkovať a oddychovať? Ako prežíva včelár august?

R.: „Z včelárskeho hľadiska sa nám rok začína 1. augusta, nie 1. januára. V auguste už pripravujeme včely na zimu, akoby nám začínala nová sezóna. Teraz sa ešte vytočia zvyšky medu a včely sa zakŕmia na zimu. Do začiatku septembra už musia byť zakŕmené, aby letná, krátkoveká generácia včiel spracovala zásoby. Zimná generácia včiel je dlhoveká. Letná generácia včiel žije maximálne 5 týždňov, zimné včielky žijú 6 – 9 mesiacov, a to vďaka tomu, že nepracujú. Teraz potrebujeme, aby boli zazimované a pripravené do konca augusta na prezimovanie.

Aj v prírode to funguje rovnako. Včelie matky začínajú klásť vajíčka, čiže obnovujú svoju činnosť po zimnom slnovrate. Už vtedy začínajú klásť viac vajíčok a keď sa otepľuje, začínajú ich klásť ešte viac. Pre nás je v lete najväčší nápor práce, bez dovolenky sú včelári najmä v máji, júni, júli a auguste. Potom od septembra a v zime už máme pokojné obdobie.“

S každým otvoreným pohárom medu si dobrý zákazník spomenie na svojho včelárskeho majstra a dodávateľa tejto sladkej a zdravej pochúťky. Včelstvu pána Erika Rusnáka prajeme veľa zdravia a plásty plné medového zlata.

Majme na mysli pracovité včely a ich mimoriadne záslužnú prácu, o ktorej udivujúce štatistiky kolujú internetom. Najmä je dôležité uvedomiť si, že život a zdravie včelej populácie závisia od nášho uvedomelého správania sa v prospech kvality životného prostredia, v ktorom žijeme.

Eva Malíšková

Foto: archív respondenta