Aktuality

Príbeh levočského piva pokračuje

Pri slove Levoča si väčšina z nás predstaví majestátne námestie s radnicou, Baziliku svätého Jakuba či dielo Majstra Pavla. Málokto si však uvedomuje, že k hospodárskemu rozkvetu mesta patrilo aj pivovarníctvo. Pri príležitosti Medzinárodného dňa piva, ktorý tento rok pripadá na 7. august, sa oplatí nazrieť do histórie jedného z remesiel, ktoré formovali každodenný život Levočanov po celé desaťročia. A čo je ešte zaujímavejšie – tento príbeh sa nekončí v historických knihách a dobových archívnych dokumentoch, ale pokračuje aj dnes.

Medzinárodný deň piva

Pivo sprevádza ľudstvo už približne 13-tisíc rokov. Je staršie než egyptské pyramídy o viac ako 10 000 rokov a patrí medzi najstaršie nápoje, ktoré človek vedome vyrábal. Naopak, sviatok oslavy tohto nápoja bol na prvý augustový piatok ustanovený len nedávno. Podľa dostupných internetových zdrojov má pôvod v Spojených štátoch a od roku 2007 sa rýchlo rozšíril na všetky kontinenty. Jeho deklarovanými cieľmi sú prezentovať lokálne remeselné pivá, osláviť prácu sládkov a pivovarníkov a pre našu lokálnu komunitu najvýznamnejšie: zaujímať sa o miestnu históriu pivovarníctva, poznať a rozvíjať lokálne remeselne vyrábané značky alebo sa stretnúť s priateľmi, ochutnať kvalitný zlatistý nápoj, a tak osláviť tradíciu starých remeselníkov cechu pivovarníkov.

Z prehliadania internetových stránok sa dozvedáme, že v Česku sa Medzinárodný deň piva spája s návštevami pivovarov a pivníc, veľké pivovary pripravujú komentované prehliadky výroby, ochutnávky špeciálnych pív, koncerty a rôzne kultúrne programy, pivné kvízy alebo súťaže v čapovaní piva.

Nemci kladú dôraz na pivnú kultúru a kvalitu čapovania. V pivných záhradách (Biergarten) sa stretávajú rodiny aj priatelia, ochutnávajú regionálne pivá a pripomínajú si tradície varenia piva podľa Reinheitsgebotu (zákona o čistote piva). Dôležitá je aj správne načapovaná pena.

Belgicko patrí medzi pivné veľmoci. Počas Medzinárodného dňa piva bary ponúkajú degustačné sety, párovanie piva s jedlom a ochutnávky trapistických či kláštorných pív. Každý štýl piva sa podáva v špecifickom pohári, čo je súčasťou miestnej kultúry.

Keď bolo varenie piva výsadou

Ale vráťme sa späť na Spiš. Sasi, ktorí prišli na Spiš už v 13. storočí, si so sebou priniesli aj remeslo pivovarníctva, ktoré sa postupne miešalo s poľským a českým typom. Takínto šoltýsi dostali pri osídľovaní mnohé právomoci, napríklad ich majetok sa nemohol zdaniť, mali právo súdiť, slobodne postaviť mlyn a k nemu aj pivovar. Prvý nepriamy údaj pochádza z roku 1370 a je to artikul v zákonníku Spišských miest, ktorý hovorí o tom, koľko chmeľu môže kúpiť jeden človek a ako predísť podvodom s jeho kvalitou. Kupujúci mal právo pozrieť sa, aký chmeľ bol na dne vreca.

V stredoveku nebolo pivo len obľúbeným nápojom. Podľa dvojzväzkových Dejín Levoče (Košice, 1974, 1. diel, s. 113 – 115) predstavovalo významný zdroj príjmov a patrilo medzi privilégiá, ktoré panovníci udeľovali mestám a ich obyvateľom. V Levoči sa takzvaný pivný regál týkal najmä plnoprávnych mešťanov – burgerov. Tí mali právo variť pivo vo svojich domoch a zároveň si nárokovali výsadu predávať na území mesta predovšetkým levočské pivo.

Realita však bývala zložitejšia. Keď kvalita domáceho piva neuspokojovala spotrebiteľov, do krčiem sa dostávali aj pivá z okolitých miest a obcí – zo Spišskej Belej, Spišskej Novej Vsi, Iliašoviec či Kežmarku. To, prirodzene, vyvolávalo spory medzi miestnymi pivovarníkmi a obchodníkmi.

Zrod mestského pivovaru

Významný zlom nastal v revolučnom roku 1848. Mestské zastupiteľstvo sa rozhodlo postaviť spoločný pivovar, čo narazilo na odpor držiteľov pivného regálu. Tí argumentovali, že nové spoločenské pomery nemôžu automaticky rušiť staré práva a privilégiá.

Po dlhých diskusiách však v marci 1849 zvíťazil nový pohľad na vec. Poslanci schválili výstavbu pivovaru a zároveň rozhodli, že jeho výnosy budú rozdelené medzi majiteľov pivného regálu. Vznikla tak pivovarská spoločnosť Bräu Verein, ktorá sa stala správcom nového podniku.

Pivovar nebol malou prevádzkou. Okrem výrobných priestorov zahŕňal obytný dom, výčap, deväť izieb a dve kuchyne. Postupne sa rozširoval o ďalšie skladové a hostinské priestory a stal sa významnou súčasťou hospodárskeho života mesta.

Rosenbergovo pivo a koniec jednej éry

Koncom 19. storočia sa vlastníci rozhodli pivovar predať. Po neúspešnom pokuse v roku 1892 sa predaj podaril až o tri roky neskôr. Novým majiteľom sa stal Filip Rosenberg, bývalý nájomca pivovaru.

Práve pod jeho vedením získalo levočské pivo veľmi dobré meno. Dobové pramene hovoria o vysokej kvalite produkcie, ktorú oceňovali nielen miestni obyvatelia, ale aj návštevníci mesta.

História, ktorá opäť ožíva

Budova niekdajšieho pivovaru na Mäsiarskej ulici, známa ako Paríž a Londýn, nedávno vstúpila do novej kapitoly svojej existencie. V historickom objekte vznikla Rezidencia Levočský pivovar, ktorá ponúka moderné ubytovanie v autentickom prostredí pripomínajúcom bohatú minulosť miesta. Určite ste zaregistrovali avízo na otvorenie podniku a pozvánku na návštevu na oboch najrozšírenejších spoločenských internetových platformách. Návštevníci tu môžu cítiť atmosféru historickej budovy, ktorá bola celé generácie spojená s výrobou a podávaním piva. Súčasný majiteľ zároveň uvažuje o ďalšom rozvoji objektu. Do budúcnosti by sa priestory mohli stať miestom prezentácie histórie levočského pivovarníctva, prípadne galériou či kultúrnym priestorom pre spoznávanie histórie pivovarníctva v Levoči. Tak by sa symbolicky prepojila minulosť s prítomnosťou – budova, ktorá kedysi slúžila remeslu a podnikaniu, by dnes mohla slúžiť poznaniu, kultúre a stretávaniu ľudí. Najlepšie je opýtať sa priamo konateľa spoločnosti prevádzkujúcej novozrekonštruovaný priestor – CAB Media, s. s r. o., Ing. Miroslava Čurillu:

Čo vás motivovalo zachovať a obnoviť práve tento historický objekt?

„Obnova budovy bývalého pivovaru je dlhodobým projektom. S jej rekonštrukciou začal môj otec už v roku 2002 a od roku 2020 som v prácach pokračoval ja s cieľom celý objekt postupne dokončiť a vdýchnuť mu nový život.

Mojou víziou bolo premeniť historickú budovu na moderný apartmánový dom s galériou, ktorý by zároveň citlivo prezentoval zrekonštruovanú pamiatku bývalého pivovaru a zachoval jej pôvodný charakter.

Hlavnou motiváciou bola aj moja zodpovednosť voči mestu, v ktorom som vyrastal a v ktorom dodnes žijem a pôsobím. Verím, že historické budovy by nemali chátrať, ale mali by dostať nové využitie a zostať prirodzenou súčasťou života mesta. Ak sa podarí zachrániť významnú pamiatku a odovzdať ju ďalším generáciám v lepšom stave, má to podľa mňa veľký význam.“

Pri rekonštrukcii ste určite objavili množstvo zaujímavých detailov. Prekvapilo vás niečo z histórie budovy?

„Počas rekonštrukcie sme objavili viacero pôvodných stavebných prvkov, ktoré potvrdili výnimočnú historickú hodnotu tejto budovy. Každý odkrytý kamenný múr, klenba či architektonický detail nám pripomínal, že objekt bol celé generácie neoddeliteľnou súčasťou života Levoče. Veľmi ma zaujalo, koľko informácií sa zachovalo o histórii levočského pivovarníctva a akú významnú úlohu zohrával pivovar v hospodárskom rozvoji mesta.

Pri samotnej rekonštrukcii zohrala neodmysliteľnú úlohu Ing. arch. Magdaléna Janovská, ktorá citlivo pripravila architektonické riešenie rešpektujúce historický charakter objektu. Mimoriadne si vážim aj odborný a profesionálny prístup Krajského pamiatkového úradu Prešov – pracovisko Levoča, s ktorým sme počas celej obnovy úzko spolupracovali. Vďaka tejto spolupráci sa podarilo zachovať množstvo autentických prvkov a prepojiť historickú hodnotu budovy s jej novým využitím.

Som presvedčený, že práve rešpekt k histórii a kvalitná spolupráca všetkých zúčastnených sú dôvodom, prečo sa podarilo vytvoriť miesto, ktoré si zachovalo svoju jedinečnú atmosféru a zároveň spĺňa požiadavky moderného využitia.“

Aká je vaša vízia ďalšieho rozvoja pivovaru a jeho historických priestorov či technológie v najbližších rokoch?

„Našou ambíciou je, aby Rezidencia Levočský pivovar nebola len miestom na ubytovanie, ale aby sa postupne stala priestorom, ktorý citlivo prepája históriu s modernými službami. V najbližšom období chceme dokončiť obnovu vonkajšej fasády budovy, aby jej vzhľad dôstojne odzrkadľoval význam tejto národnej kultúrnej pamiatky.

V interiéri plánujeme postupne rozširovať ponuku služieb predovšetkým pre ubytovaných hostí. Našou víziou je vybudovať wellness zónu v autentických historických pivničných priestoroch bývalého pivovaru, čím by návštevníci získali jedinečný zážitok spájajúci komfort moderného oddychu s neopakovateľnou atmosférou historickej budovy.

Zároveň by sme v budúcnosti radi vytvorili priestor na prezentáciu histórie levočského pivovarníctva formou stálej expozície alebo galérie, aby si návštevníci mohli ešte lepšie priblížiť príbeh tejto výnimočnej budovy a jej význam pre mesto Levoča.“

Miesto, ktoré rozpráva príbeh mesta

Takže história Levoče nie je ukrytá len v archívoch a starých kronikách. Aj podľa tejto krátkej upútavky žije v budovách, uliciach a príbehoch, ktoré nás obklopujú každý deň. Niekdajší levočský pivovar patrí medzi tie miesta, kde možno minulosť doslova cítiť na každom kroku. A práve preto je povzbudivé vidieť, že jeho príbeh pokračuje aj v 21. storočí – ako miesto oddychu, stretnutí a možno raz aj ako edukačný priestor, kde sa návštevníci dozvedia viac o jednej z najzaujímavejších kapitol hospodárskych dejín nášho mesta a dospelí návštevníci si aj vychutnajú tento historický nápoj.

Ďakujeme na možnosť nahliadnuť do cennej historickej pamiatky, ktorú v centre Levoče máme, držíme palce na uskutočnenie ďalších fáz obnovy, pre nás ďalších kamienkov do historickej mozaiky starej a hospodársky úspešnej Levoče. Osláviť ju môžeme aj ochutnávkou (levočského) piva v Levočskom pivovare.

Eva Malíšková

Fotografie (3): archív Ing. M. Čurillu

Reprofoto (1): EM

Galéria