Aktuality

Jakub Soják z Levoče nie je len zakladateľom komunity Haraburdy GO, ktorá spája tisíce nadšencov cestovania so starými autami na Slovensku aj v Česku. Tento rok sa spolu so štyrmi kamarátmi chystá na dobrodružstvo, aké na Slovensku málokto zažil – expedíciu nazvanú (Ne)hodvábna cesta. Päť chlapov, tri ružové Renault Twingá prvej generácie a trasa dlhá tisíce kilometrov cez Turecko, Kaukaz, Strednú Áziu až po Mongolsko a Sibír.

Od motoriek k haraburdám

Príbeh Haraburdy GO začal pred asi šiestimi rokmi, keď Jakub so svojím otcom cestoval na motorkách po Baltiku a Balkáne. Postupne im napadlo urobiť niečo podobné, no ešte zážitkovejšie. „Nájdime staré auto, také, čo ľudia dávajú do šrotu a nikto mu už neverí, urobíme mu STK, emisnú, upravíme ho na expedíciu a poďme.“

Zo skromných začiatkov sa postupne zrodila komunita s tisíckami áut naprieč Slovenskom a Českom. Dnes Haraburdy GO organizujú niekoľko eventov ročne, na  ktorých skupiny dobrodruhov so starými autami absolvujú trasy dlhé okolo päťtisíc kilometrov po offroadových cestách a navštevujú miesta ďaleko od turistických chodníkov. „Napríklad na jar ide s nami okolo stodvadsať áut a pomaly štyristo ľudí – to je jedna veľká rodina. Každý večer sa stretávame, spolu jazdíme, spolu opravujeme autá, riešime problémy. To je na tom to najkrajšie,“ priblížil Jakub Soják.

Nápad, ktorý vznikol na ceste domov z Istanbulu

Zárodok (Ne)hodvábnej cesty sa zrodil pred rokom a pol, keď sa Jakub vracal z Istanbulu, kde Haraburdy GO organizovali jeden zo svojich eventov. Bolo to prvýkrát, čo prekročili hranice Európy. „Bol to môj sen – urobiť nejakú obrovskú expedíciu. Vtedy som si povedal, že je asi čas, idem do toho, kým som mladý,“ hovorí.

Po príchode domov sa sadli s kamarátmi a do dvoch dní mali hotovú logistiku. O rok a pol intenzívnych príprav neskôr – a oni štartujú 11. júla priamo z levočského námestia.

Trasa, ktorá verí v dobrodružstvo

Cesta vedie na východ – žiadne diaľnice, žiadne rýchlostné cesty – to je ich prvé pravidlo. Z Istanbulu pokračujú cez celé Turecko k hore Ararat, odtiaľ cez Gruzínsko a Kaukaz do Ruska, kde prejdú málo poznanou oblasťou Dagestan. Potom nasledujú Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan a Kirgizsko, až dosiahnu Mongolsko. Záver cesty vedie cez celý Sibír a sever Ruska domov.

Najväčšie očakávania má Jakub od Tadžikistanu, kde ich čaká Pamir Highway – jedna z najnebezpečnejších a zároveň najkrajších ciest sveta, vedúca cez Pamírske pohorie vo výškach nad päťtisíc metrov nad morom, celý čas pozdĺž hranice s Afganistanom. „Celý čas ideme po hranici s Afganistanom – bude to adrenalínové, krásne aj nebezpečné,“ vysvetľuje Jakub Soják.

Nemenej vzrušujúca je pre neho púšť Gobi, kde minimálne dva týždne strávia bez akéhokoľvek signálu, úplne odrezaní od sveta. A potom Sibír – Bajkalské jazero, sever Jakutska. „Radi kempujeme niekde na obrovskej rovine, piesočnatej, kde nič nie je, ani cesta – tam si založiť ohník, otvoriť stany a len tak si to užiť.“

Tri ružové twingá ako trojčatá

Na cestu vyráža päť chlapov v troch Renaultoch Twingo prvej generácie – v ružovej farbe, ktorá ladí s logom Haraburdy GO od samého vzniku projektu. Každé auto stálo pár stovák eur, no všetky autá vylepšili. Podvozky zdvihli o pätnásť až dvadsať centimetrov, kufre prerobili pre lepší prístup k obsahu a vnútro osadili špeciálnymi boxmi na varenie, osobné veci a náhradné diely. Energia na nabíjanie techniky pôjde zo solárnych panelov. „Nechceli sme ísť s obyčajným sivým alebo čiernym autom. Chceli sme, nech to sú tri identické trojčatá a nech to vyzerá zaujímavo.“

V Uzbekistane, kde panuje tradícia bielych budov a bielych áut, to bude nepochybne zaujímavé. Ružové autá sú technicky v lepšom stave ako pri výjazde z továrne – no na verejných cestách s nimi zatiaľ nejazdia. „Tá Nehodvábna cesta bude ich veľkolepá premiéra,“ vyhlásil Jakub Soják.

Päť chlapov, každý má svoju úlohu

Výpravu tvorí päť členov – naschvál nie šiesti, aby každý piaty deň bol niekto sám v aute a predišlo sa ponorkovej chorobe. Jakub má na starosti logistiku, trasu, povolenia a očkovania. Dano sa stará o technický stav vozidiel. Michal je kameraman, Jarda zvukár a Braňo je univerzálny pomocník celého tímu.

Spať budú výlučne v strešných stanoch, variť vonku a žiť čo najviac sebestačne. Hygiena bude obmedzená na kanistre s vodou – čo bol aj jeden z dôvodov, prečo sa rozhodli ísť len v mužskej zostave. „Nechceme to dievčaťu urobiť – hygienu tam nedokážeme  zabezpečiť tak, ako by bolo vhodné. Ani sebe.“

Fyzicky, no hlavne psychicky náročná výzva

Na cestu sa pripravovali aj fyzicky. Jakub schudol dvadsaťosem kilogramov, spoločne absolvovali turistiky v Tatrách a začali pravidelne behať. Vo vysokých nadmorských výškach budú mať v tele o päťdesiat percent menej kyslíka, a tak naplánovali postupné stúpanie – každý deň maximálne päťsto metrov výšky.

Väčšou výzvou ako fyzická kondícia však bude podľa Jakuba psychická záťaž. „Myslím si, že to bude viac psychicky náročné. Tá ponorková choroba príde určite ešte pred Tureckom. Budeme nervózni, spotení…, ale my sa na nepredvídateľné okolnosti práve tešíme.“

Film

Celú cestu bude dokumentovať kameraman – bývalý spolužiak, ktorý sa zapojil bez váhania hneď pri prvej otázke. S ním prišiel zvukár aj strihač. „Prišla chvíľa, keď sme si povedali, že by bola škoda to nezdokumentovať a neskúsiť z toho urobiť film,“ hovorí Jakub.

Počas samotnej cesty budú aktivity sledovateľné predovšetkým na Instagrame Haraburdy GO, kde plánujú každodenne pridávať fotky, videá a storky. Premiéra filmu je naplánovaná na december 2027.

Levoča a Spiš za nimi stoja

Projekt finančne podporilo aj samotné mesto Levoča, no celkový rozpočet presiahol stotisíc eur. Viac ako šesťdesiattisíc sa podarilo pokryť vďaka materiálnym sponzorom. Na pokrytie zvyšku Jakub predal svoju motorku, chalani svoje autá. „Obetujeme tomu všetko, čo máme. Stále zháňame finančných sponzorov – to je jediná vec, čo nás aktuálne ťaží.“ Štart 11. júla z levočského námestia má byť skutočnou udalosťou – s programom, stánkami, detskými atrakciami. Prídu ich kamaráti z Čiech, Poľska, dokonca z Maroka. Komunita Haraburdy GO ich chce odprevadiť aspoň kúsok cesty. „Chcem všetkých vidieť na štarte, nech nám zakývajú. To bude asi najlepší pocit,“ dodáva Jakub.

 

Vladimíra Novotná Čajová

Galéria