Aktuality

Daniela Hudáková ukončila Strednú zdravotnícku školu v Košiciach v roku 1982 ako rádiologický laborant. Svoju profesionálnu kariéru začala v Okresnom ústave národného zdravia v Poprade a od roku 1984 pôsobila ako rádiologický laborant v Nemocnici s poliklinikou v Levoči — viac ako 40 rokov. V roku 1994 absolvovala postgraduálne štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a v roku 1998 ukončila štúdium ako diplomovaný rádiologický asistent. V rámci 125. výročia založenia nemocnice v Levoči bola ocenená za dlhoročnú obetavú prácu a profesionalitu.

Vaša kariéra v levočskej nemocnici trvala štyridsať rokov. Kde sa to všetko začalo?

Vyštudovala som Strednú zdravotnícku školu v Košiciach, odbor rádiologický laborant. Štúdium bolo dvojročné a na konci sme si mohli vybrať — rádiodiagnostika, rádioterapia alebo nukleárna medicína. Ja som si vybrala rádiodiagnostiku. Po skončení školy som nastúpila do nemocnice v Poprade, bola som tam dva roky aj s materskou dovolenkou a v roku 1984 som prišla do Levoče. Odvtedy som tu.

Prečo práve rádiodiagnostika?

Keď sme chodili na prax, rádioterapia — teda ožarovanie nádorov — bola veľmi smutná. Zvlášť, keď šlo o malé deti alebo mladých ľudí. Nukleárna medicína zas pracuje s rádioaktívnymi látkami vpravenými do tela. Rádiodiagnostika mi prišla zaujímavejšia — skiaskopia, skiagrafia, striedanie na rôznych pracoviskách. Bola to pre mňa správna voľba a keby som sa mohla rozhodnúť znova, šla by som tam opäť.

Ako sa zmenila diagnostika počas tých štyridsiatich rokov?

Zmena je obrovská. Keď sme začínali, celý proces bol omnoho zdĺhavejší — pacienti čakali aj hodinu, kým dostali snímku z RTG do ruky. Dnes máme digitálne prístroje, kde behom sekundy máme obraz na monitore a ten sa odosiela lekárom na popis. Každé pracovisko prešlo veľkým vývojom a mamografia nie je výnimkou. Prístroj odhalí aj milimetrové nádory — a to je obrovský pokrok.

Ako vyzerá samotné mamografické vyšetrenie na vašom pracovisku?

Pacientka absolvuje mamografické vyšetrenie, následne ide na ultrazvuk a odoberie sa aj tkanivová vzorka, ktorá putuje na histologické vyšetrenie. Do dvoch týždňov má výsledok a môže začať prípadná liečba. Dôležité je včasné odhalenie aj malého ložiskového nádoru — keď je pacientka diagnostikovaná včas, môže sa vrátiť späť do svojho života, k rodine. A to nás nesmierne teší, keď môžeme pomôcť.

Ako by sa ženy mali o svoju prevenciu starať?

V rámci prevencie môže žena absolvovať mamografiu po 40. roku veku každé dva roky až do sedemdesiatky. Ak sa nájde pozitívny nález, prichádza každý rok — vždy podľa rozhodnutia lekára. Dôležité je aj samovyšetrenie prsníka: keď si žena nahmatá hrčku na prsníku alebo v podpazuší, mala by bezodkladne navštíviť lekára. Ultrazvuk a mamografia sa navzájom dopĺňajú a každý z nich dáva trochu iný obraz. Ženy s pozitívnou rodinnou anamnézou prichádzajú na vyšetrenie každý rok.

Pristupujú ženy k prevencii dnes zodpovednejšie ako v minulosti?

Myslím si, že áno. No vždy sa nájdu aj také, ktoré na mamografické vyšetrenie neprídu — a to končí veľmi smutne. Mali sme prípady, keď si pacientka pestovala nález dlhé mesiace a keď konečne prišla, už jej nebolo pomoci. Preto tak dôrazne hovoríme: nevynechávajte preventívne vyšetrenia, nebojte sa. Včasné odhalenie zachraňuje životy.

Aktívne ste sa niekoľko rokov podieľali na organizácii kampane Ružový október. Čo to pre vás znamenalo?

Ružový október je kampaň, v rámci ktorej chceme poďakovať ženám, ktoré absolvujú mamografické vyšetrenie — za to, že sa starajú o svoje zdravie a že im na sebe záleží. V ten deň sme rozdávali letáčiky, perá, medovníčky… Pani primárka Elena Loumová je v tom srdcovo zaangažovaná. Predtým pôsobila v Spišskej Novej Vsi a keď pred 16 rokmi prišla k nám do Levoče, prišli za ňou aj jej pacientky. Mamografia bola pre ňu skutočné poslanie.

Komunikácia s pacientkami musí byť náročná, zvlášť v citlivých prípadoch…

Komunikácia je nesmierne dôležitá. Naša nemocnica dáva do popredia ľudskosť a odbornosť — a naše pracovisko bolo vždy známe veľmi ľudským prístupom k pacientkam. Príde vystrašená pacientka, nevie, čo ju čaká a ak sa k nej správame milo, ináč to znáša. Vždy pred každým vyšetrením musí vedieť, čo ideme robiť, ako to bude prebiehať. Rádiologický technik musí vedieť pacientku alebo pacienta upokojiť. Keď rozumejú tomu, čo sa s ňou deje, aj liečba prebieha lepšie.

Čo vám za tie roky robilo v práci najväčšiu radosť?

Moja práca nikdy nebola jednotvárna — to bolo krásne. Niekedy sme mali síce dosť nočných služieb a 24-hodinových víkendov, čo bolo únavné. Ale inak… keby som sa mohla ešte raz rozhodnúť, znova idem na röntgen. Boli sme veľmi dobrý tím. Každý technik musí vedieť zastúpiť kolegu na ktoromkoľvek pracovisku. A mamografické vyšetrenia u nás robia len ženy — pre pacientku je to dôležité.

V novembri ste dostali ocenenie pri príležitosti 125. výročia nemocnice. Ako ste to prijali?

V prvom rade by som sa chcela úprimne poďakovať vedeniu nemocnice a tým, ktorí ma na toto ocenenie navrhli. Považujem to za uznanie nielen mojej práce, ale aj práce celého nášho tímu. Naša nemocnica má dlhú a úctyhodnú históriu. Počas tých 125 rokov sa vždy opierala o oddanosť, odbornosť a ľudskosť svojich zamestnancov. Každý deň, ktorý som tu strávila, ma presviedčal o tom, že naša práca má zmysel. Pracovať v prostredí, kde sú profesionálna starostlivosť a ľudský prístup rovnako dôležité, je privilégiom. Ešte raz ďakujem veľmi pekne za ocenenie. Želám našej nemocnici veľa úspechov do ďalších rokov.

A ako trávite čas teraz, v zaslúženom odpočinku?

Oddychujem, robím čo chcem, idem, kde chcem. Chodím na prechádzky, na turistiku po meste. Deti mám v zahraničí — syna v Nemecku, dcéru v Maďarsku. Čoskoro bude mať vnúčik 14 rokov, tak sa chystám za ním. Vždy je niečo naplánované.

Ďakujeme Daniele Hudákovej za rozhovor a prajeme jej veľa zdravia na zaslúženom odpočinku.

Galéria