Aktuality

Mladý a ambiciózny tím študentov z Gymnázia Janka Francisciho Rimavského v Levoči si založil vlastný školský podcast s názvom Po škole. Martina, Oliver, Filip, Noel a Eli sa podelili o to, ako vznikol ich nápad, kto má v tíme akú úlohu a prečo ich tento projekt baví. Od moderovania cez technické zabezpečenie až po prípravu otázok – každý z nich prispieva svojím dielom k tomu, aby školský podcast fungoval ako profesionálne štúdio. Zhovárala sa s nimi Vladimíra Novotná Čajová.

Ako vznikol nápad  založiť vo vašej škole podcast?

Oliver: Väčšina z nás sme členovia školského parlamentu a na jednom zo stretnutí nám predstavila naša učiteľka Táňa Cvoligová projekt Prešovského samosprávneho kraja s názvom #zlepšimeto. Spýtala sa nás, či nás výzva zaujala a čo by sme mohli v našej škole zlepšiť.  Spontánne zo mňa vypadlo slovo podcast.

Takto sa rodia tie najlepšie nápady a vízie. Ako váš podcast vznikal?

Eli: Naším prvým krokom bolo napísať projekt pre Radu mládeže Prešovského kraja. Tam sme si vybrali oblasť Škola ako komunita a napísali sme projekt na naše podcastové štúdio Po škole. Potom sme už len čakali, či s naším projektom uspejeme. Keď sa tak stalo, všetko sa rozbehlo na plné obrátky.

Môže podcast pomôcť k rozvoju komunity na škole?

Martina: Keďže sme školský podcast, zameriavame sa najmä na rozhovory so študentmi a učiteľmi, či už so súčasnými alebo bývalými. Myslíme si, že to pomáha vytvárať v škole  priateľskejšiu klímu. Žiaci takto lepšie spoznávajú svojich učiteľov aj dôležité osobnosti, ktoré formovali školu alebo ona ich.

Niekoľko dielov vášho podcastu som si vypočula. Sú zaujímavé aj veľmi vtipné. Ako ste pracovali so sumou, ktorá vám bola schválená?

Noel: Z projektu sme získali 500  EUR. Chceli sme si zakúpiť kvalitnú techniku, no zistili sme, že nám to nebude postačovať. S Filipom sme si obliekli obleky a vybrali sa do mesta hľadať sponzorov. Aj vďaka nim sa nám podarilo zrealizovať štúdio, vybaviť ho technicky aj dekoráciami. Prispela nám i  škola pod vedením p. riaditeľa, ktorému by sme chceli veľmi pekne poďakovať, rovnako aj sponzorom. Prerábku priestorov sme si realizovali sami.

Ako ste tvorili charakter podcastu, jeho hlavnú myšlienku, výber hostí?

Marina: Oliver vymyslel frázu, že „Hádka je náš benzín“ a toho sme sa držali. Je pre nás dôležité vždy nájsť cestu von z týchto konfliktov, čo sa nám zatiaľ doteraz vždy podarilo.

Noel: Pre väčšinu z nás to bola prvá skúsenosť s realizáciou takého projektuč i obnovou nejakého priestoru. Z veľkej časti nás to formovalo a sceľovala nás koordinátorka Tatiana Cvoligová. Bez nej by sme to nezvládli, častokrát sme mali v hlave veľa otázok, hľadali sme odpovede, nevedeli sme ako ďalej. A tým, že má viac skúsenosti, dokázala nám so všetkým pomôcť, za čo jej ďakujeme.

Ako si vyberáte hosťa a kedy?

Oliver: V rámci projektu sme mali vytvoriť 6 dielov podcastu a 6 kvízov, ktoré sme zrealizovali. Aktuálne sa snažíme vydávať podcast raz mesačne. Hostí si vyberáme podľa základného kritéria – musia mať niečo spoločné s našou školou. Hostili sme pána riaditeľa Jaroslava Kramarčíka, spolužiaka – úspešného lyžiara Adama Nováčeka, učiteľov – Zuzanu Wassermann a Štefana Plačka, bývalú študentku Timi Strnalovú.

Noel: Z poslania podcastu vyplýva, že chceme zlepšiť komunitu na škole a snažíme sa, aby náš poslucháč dokázal pomocou podcastu hosťa lepšie spoznať. Napríklad, učiteľov poznáme iba z vyučovacieho procesu a takto sa ich môžeme spýtať aj osobnejšie otázky na súkromný život, spomienky na stredoškolské či vysokoškolské časy, na to, čo radi robia vo voľnom čase a dozvieme sa o nich veľa zaujímavých a hodnotných vecí.

Sú vaši hostia ochotní odhaliť niečo zo svojho súkromného života študentom?

Martina: To závisí od hosťa. Niektorí si veci nechávajú pre seba, iným to nerobí problém. Snažíme sa v štúdiu vytvoriť priateľskú atmosféru, aby sa nebáli o niečom rozprávať, pretože chceme, aby boli podcasty pre poslucháčov zaujímavé. Chceme prinášať zaujímavosti, pikošky, nielen nudné fakty, ktoré si vedia zistiť aj sami.

Kto je vašou cieľovou skupinou? Sú to prevažne študenti vašej školy?

Filip: Áno, prevažne sú to študenti našej školy, ale tešíme sa vždy, keď si podcast vypočuje aj niekto zvonku.

Čo tento názov Po škole?

Oliver: Je to dvojzmysel,  v tom, že dá sa ostať po škole jednak za trest, ale aj za „odmenu“, ako priestor spoznávať sa s inými študentmi či učiteľmi.

Trávite radi čas v škole, ak ste ochotní zostať tam aj po vyučovaní – či už v štúdiu, alebo v školskom parlamente?

Noel: Myslím si, že je to o sebarozvoji. Ak chcete byť lepším človekom, lepšou verziou samého seba, musíte na sebe pracovať. Chcel som zlepšiť svoje soft skills, preto som vstúpil do školského parlamentu a potom aj do tvorby podcastu. Uvedomil som si, že sa mimoškolským, dobrovoľným aktivitám venujem naozaj naplno, a keď sme vydali 6 dielov, tešil  som sa z toho, čo sme za pol roka dokázali vytvoriť spoločnými silami.

Ako reagovali vaši spolužiaci na nápad vytvoriť školský podcast?

Martina:  Odozva bola na začiatku veľmi rôznorodá. Stretli sme sa s podporou, ale, úprimne, dosť často aj s neprajnosťou a nepochopením. Ľudia sa nás pýtali, prečo to robíme, či si chceme niečo dokazovať alebo čo tým sledujeme. Smutné je, že takéto reakcie prichádzali najmä od rovesníkov – mladých ľudí, ktorí sami nemali chuť zapojiť sa do niečoho navyše. A pritom si myslím, že práve takéto aktivity vedia mladým veľmi veľa dať – rovnako, ako to dalo nám. Keď sa nám napokon projekt podaril a mal úspech, zrazu sa ozvala zvedavosť a každý chcel vedieť viac. Len málokto vidí drinu a množstvo práce, ktorá za tým stála. To človek pochopí až vtedy, keď si niečo podobné vyskúša sám.

Ako hodnotíte svoje rozhodnutie založiť školský podcast? Čo vám táto skúsenosť priniesla?

Eli: Myslíme si, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké sme mohli urobiť. Každého z nás to posunulo v niečom inom – niekomu sa zlepšili komunikačné schopnosti, niekto sa naučil lepšie organizovať, iný získal viac sebavedomia. Samozrejme, boli aj stresové chvíle – napríklad, keď sme museli osloviť sponzorov, to nám veru rozkývalo tlak (úsmev). Ale celkovo nám táto skúsenosť dala veľa nielen do školy, ale aj do života. V budúcnosti to určite využijeme – možno už nie priamo pri tvorbe podcastov, ale pri akejkoľvek tímovej práci, komunikácii či organizovaní projektov.

Je váš podcast počúvaný? Sledujete si štatistiky a kde všade si vás môžu poslucháči vypočuť?

Eli: Náš podcast je momentálne dostupný na platforme Spotify. Štatistiky sledujeme priebežne – zo začiatku to nevyzeralo nádejne a mali sme obavy, ale všetko chce čas. Počúvanosť sa postupne zvyšovala a dnes sa pohybujeme pri jednotlivých epizódach v celkom pekných číslach – približne 300 až 400 vypočutí. Samozrejme, záleží aj na téme epizódy a na tom, ako ju poslucháči medzi sebou zdieľajú.

Viete si predstaviť, že by ste sa práci v médiách venovali aj v budúcnosti?

Eli: Za mňa osobne asi skôr nie, ale minimálne skúsenosti a zručnosti, ktoré sme nadobudli, určite využijem aj v budúcnosti.

Martina: Ja by som to možno zhrnula tak, že celý proces tvorby štúdia nám dal veľa. Uvedomili sme si, aký dôležitý je časový manažment, najmä keď sme pracovali s rôznymi uzávierkami. Okrem toho sme si výrazne zlepšili aj komunikačné schopnosti – chlapci napríklad pri zháňaní sponzorov, my medzi sebou v tíme a tiež pri samotnej tvorbe podcastov. Aj keby sme sa nevydali mediálnou cestou, tieto skúsenosti si určite ponesieme ďalej.

Aké máte plány s podcastom do budúcnosti? Uvažovali ste nad tým, že by ste ho odovzdali niekomu mladšiemu?

Oliver: Ale áno, máme v pláne posunúť náš podcast niekomu mladšiemu, kto bude rovnako ambiciózny a ochotný projekt rozvíjať ďalej. Zatiaľ sme však nenašli nikoho, kto by mal chuť túto úlohu prevziať. Ak nás teda práve počúva niekto z nášho gymnázia, budeme veľmi radi, ak sa k nám chce pridať a pokračovať v tom, čo sme začali.

Čo by ste odkázali vašim spolužiakom alebo študentom, ktorí chcú rozbehnúť niečo nové, ale brzdí ich strach či pochybnosti?

Martina: V prvom rade – nebáť sa. Treba mať odvahu urobiť niečo navyše. Samozrejme, je dôležité si uvedomiť, že je to často veľmi náročné – časovo, fyzicky, psychicky aj na medziľudské vzťahy. Každá skúsenosť, aj tá náročná, vás niekam posunie. Ak máte pri sebe niekoho, kto vás podporuje, ako sme mali my koordinátorku p. Cvoligovú, ktorá nás sprevádzala a podporovala, všetko sa dá zvládnuť. Nezľaknite sa prekážok – každá skúsenosť je prínosom.

Oliver: A ja len dodám – začnite, čo najskôr. Ku dňu nahrávania máme presne 12 mesiacov do maturity, a keď si uvedomím, že tie tri roky (alebo pre niektorých z nás aj sedem) na strednej škole tak rýchlo ubehli, mám pocit, že čas beží neskutočne rýchlo. Preto netreba čakať – začnite teraz.

Čo vám zostane ako najcennejšia spomienka na študentské časy a na prácu na podcaste?

Martina: Úprimne, po skončení školy si človek najviac pamätá práve zážitky mimo vyučovania – výlety, aktivity… a pre nás to budú jednoznačne skúsenosti spojené s naším podcastovým štúdiom. Hovoríme si medzi sebou, že „keby nebolo štúdia, tak nie sme ani my“ – a my dodávame, že „keby nebolo nášho podcastového štúdia, tak nie sme ani my“. Vytvorilo to medzi nami niečo výnimočné a zanechalo v nás množstvo cenných spomienok aj skúseností, za ktoré budeme navždy vďační.

Ďakujem, že ste prišli a podelili sa o svoj príbeh. Podcast Po škole vrelo odporúčam – nie len študentom, ale všetkým Levočanom. Prinášate kvalitný obsah, technicky výborne zvládnutý a s výnimočnou energiou. Prajem vám veľa poslucháčov, úspechov a verím, že na vašej škole vyrastú ďalší rovnako nadšení mladí ľudia.