Aktuality

Keď Karol Bendžala prišiel s prvou verziou názvu „Džabaniny“, znelo to ako náhodná hra so slovami. Za týmto a aj zjednodušeným súčasným názvom Džabi sa však skrýva dlhoročná tradícia, ktorá má dnes nielen medzi Levočanmi, ale aj medzi divákmi zo širšieho okolia široký ohlas. V poslednej sezóne úplne vypredali všetkých 21 predstavení.

Od skromných začiatkov po kultové predstavenia

Pomenovať predstavenie levočských ochotníckych divadelníkov Džabaniny napadlo spontánne ako prvému Karolovi Bedžalovi. V tomto názve sa odzrkadľuje aj jeho charakter – hravý, ľudový a blízky regiónu. Scenár tvoril Karol Bendžala pre prvých hercov Petra Plačka a Silva Hradiského. Prvá séria vznikla približne pred 15 rokmi. Na pódiu vtedy vystupovali dvaja herci a niekoľko muzikantov. Dnes sa z nich stal pestrý súbor, ktorého predstavenia sú synonymom sviatočnej kultúry v Levoči. Hudobníci sa postupne pridávali a dnes ich je niekoľko, z rôznych miest – dokonca aj z Košíc. Rozširoval sa aj počet hercov.

Diváci z celej krajiny, ba aj zo zahraničia

Postupne sa predstavenie premenovalo na Džabi a jeho miestne publikum sa začalo rozširovať. „Dnes už väčšinu divákov netvoria Levočania. Chodia k nám ľudia z celého Slovenska, dokonca aj zahraniční návštevníci, ktorých sem prilákali rodinné väzby,“ povedal režisér Lalo Péchy. Najväčší dôkaz úspechu? „Naše lístky sa dávajú pod stromček ako vianočný darček. Pre nás je to potvrdenie, že naše predstavenia majú pre ľudí hlboký význam,“ hovorí herec a autor textov Silvo Hradiský.

Viac než len humor: zrkadlo života v Levoči

Silvo Hradiský je považovaný za srdce predstavenia Džabi, je autorom väčšiny textov scén aj piesní. „Keď po skončení kabaretu ľudia spontánne vstanú a tlieskajú, vieme, že to nebolo len zo zvyku. Ich smiech a potlesk sú úprimné.“ Témy autori čerpajú z každodenného života v Levoči – či už ide o výstavbu kruhového objazdu alebo pád miešačky v Levočskej doline – všetko sú to skutočné udalosti, ktoré divadelne spracovávajú s vtipom a nadhľadom. „Naším cieľom je nielen pobaviť, ale aj priblížiť Levočanom to, čo sa deje okolo nich – hoci v preexponovanej podobe. Vtipy síce niekedy preháňame, ale vždy majú základ v skutočnosti,“ vysvetľuje Silvo Hradiský.

Divadlo ako spätná väzba pre mesto

Predstavenie Džabi každoročne priťahuje do Mestského divadla v Levoči stovky návštevníkov, často i takých, ktorí ho inak nenavštívia. „Naše predstavenie si radi pozrú aj bežní Levočania, ktorých neosloví profesionálne divadlo, no naše vystúpenia si nenechajú ujsť. Niektorí chodia aj dvakrát či trikrát,“ povedal Lalo Péchy. Džabi pravidelne zanechávajú stopu v kultúrnom živote Levoče, pretože sú reflexiou života mesta a priestorom, kde sa komunita stretáva a smeje.

Predstavenie levočských ochotníkov nie je len o humore – jeho autori veria, že svojou tvorbou dokážu pozitívne ovplyvniť život v meste. „Máme pocit, že sme pomohli aj kruhovému objazdu,“ hovoria s úsmevom. „To je naše divadelné dieťa.“

Podľa ich slov o vybudovaní kruhového objazdu hovorili už dávno, keď bol ešte len v plánovaní – a hoci si nechcú prisudzovať zásluhy, teší ich, ak niečo, čo v predstavení naznačili, sa v reálnom svete zmení. „Spomenuli sme lešenie na bazilike – zmizlo. Plot na evanjelickom cintoríne – opravili ho. Možno je to náhoda, ale poteší to,“ hovorí Silvo Hradiský. Podľa autorov je to forma dialógu s mestom a jeho obyvateľmi.

Ich vystúpenia sú dôkazom, že kultúra môže byť zábavná a zároveň reflektovať realitu. Divácka odozva je silná: „Predstavte si: 3900 divákov za jednu sezónu v meste ako Levoča! A mohli sme mať viac, chodia za nami ľudia z Bratislavy, Košíc, dokonca aj z Plzne,“ zdôrazňuje režisér Lalo Péchy.

Lokálne témy, univerzálny humor

Aj keď sú Džabi silne zakorenené v lokálnom prostredí, vtipy fungujú naprieč regiónmi. „Nie všetko diváci z iných miest pochopia, ale bavia sa. Humor nie je len v slovách, je aj v hudbe, gestách, celkovej atmosfére,“ hovorí Lalo Péchy. Autori vedia, že kvalita sa ukazuje v opakovanej návštevnosti. Priznávajú, že pred každou sezónou cítia obavy, či nová séria udrží úroveň. „Niekedy si myslíme, že nejaký gag nevyjde – a ľudia sa rehocú. Iný, do ktorého sme vkladali nádeje, prejde bez odozvy. Je to stále lotéria,“ hovorí Lalo Péchy.

Hudba ako ďalšia hviezda predstavení

Dôležitou súčasťou predstavenia je živá hudba – nie len ako kulisa, ale ako plnohodnotný nástroj emócií a nálady. „Hudba je perlou našich predstavení,“ hovorí Lalo Péchy, „na Veľkú noc sme mali sedem, možno osem muzikantov. Zavolali sme aj bývalých, aby sme si spolu zahrali na záver sezóny.“ Skladby, ktoré zaznejú počas vystúpení, vznikajú priamo pre predstavenia. „Gregor Chalupecký napísal pesničku, ktorú Mišo Novák – profesionálny herec – nazval rádiovým hitom. Dokonca nám diváci píšu, že je škoda, že nie sme profesionálni speváci.“ Súbor už premýšľa nad tým, že vydá album. „Chceme nahrať aspoň 12 skladieb v štúdiu, len si musíme nájsť čas. Gregor má plný program,“ hovorí Silvo Hradiský.

Zábava s hodnotou a hranou na tenkom ľade

Hoci sa predstavenia často venujú Levoči, nevyhýbajú sa ani celospoločenským témam. „Ľudia sa smejú aj na vtipoch, ktoré odrážajú stav celej krajiny. Je fascinujúce, že aj v takej rozdelenej dobe sa vieme na niektorých veciach všetci spolu zasmiať,“ povedal Silvo Hradiský. Autori si však uvedomujú, že v dnešnej dobe je humor citlivá vec. „Je to tanec na tenkom ľade. Vždy si dávame pozor, aby sme neurazili, no zároveň chceme byť otvorení. A zatiaľ to vychádza. Veríme, že humor, hlavne ten, ktorý si robíme aj sami zo seba, má svoje miesto – lebo ak sa prestaneme smiať na sebe, tak z čoho vlastne?“ povedal Silvo Hradiský.

Silný tím, silné zázemie

Za úspechom kabaretu stojí dobre zladený tím. „Zosynchronizovať toľko ľudí je zázrak,“ priznávajú. „Lalo, náš režisér, je jediný, kto to dokáže, aj keď niekedy začne predávať lístky skôr, než máme hotový text.“ Silvo, autor scénok, píše na písacom stroji z roku 1913 – „lebo klávesnica ma nebaví“, smeje sa. A hoci rodina z jeho „klepkania“ nie je nadšená, on nedá na svoj starý stroj dopustiť.

Niektorí herci hrajú aj viacero rolí – mužské i ženské. „Sme zvyknutí prepínať, už to ani nevnímame,“ hovorí Silvo s nadhľadom. Pomáha im aj zákulisný tím ľudí, ktorí sa starajú, aby všetko išlo hladko.

Napriek tomu, že väčšina súboru dochádza z rôznych miest,všetci sa zhodujú, že ich drží pohromade silné priateľstvo, dôvera a spoločný cieľ. „Jedna z našich herečiek dokonca počas štúdia medicíny dohrala scénu a išla naspäť študovať – dnes je z nej doktorka. Sú to výnimoční ľudia – múdri, inteligentní, talentovaní,“ hovorí Lalo Péchy.

Za oponou vládne ľudskosť

Michal Novák, profesionálny herec, ktorý s Džabami spolupracuje, priznal, že takú atmosféru nezažil ani v profesionálnych divadlách. „Vzadu nesedíme so sklonenými hlavami do mobilov – my sa rozprávame, sme spolu. Tá ľudskosť, tá energia – to je to, čo fascinuje,“ opisuje Silvo Hradiský, „reakcie divákov vnímame, i keď nie všetkých vidíme pre svetlá. No cítime to – ak sa smejú, ak reagujú. Keby prevracali očami, nebavilo by nás to. Ale zatiaľ, našťastie, sú reakcie veľmi pozitívne, a to nás posúva ďalej.“

Dôležité je aj to, že hoci predstavenia niekedy kriticky komentujú stav vecí v meste, nikdy sa nestretli s odmietnutím. „Mesto nás podporuje – Mestské kultúrne stredisko, pani Zuzka Kamenická, technici – všetci. Aj keď si robíme srandu z lešenia, objazdov či chodníkov, nikdy sme nedostali negatívnu spätnú väzbu. To si nesmierne vážime,“ hovorí Silvo Hradiský.

Každý rok niečo nové – aj keď s rovnakou dušou

Hoci základná koncepcia zostáva, každá sezóna sa vyvíja. „Prvé a posledné predstavenie v jednej sezóne sú odlišné. Pribudnú nové udalosti, nové nápady. Aj vďaka Silvovi, ktorý si robí poznámky celý rok,“ hovorí Lalo Péchy. Hudobná zložka je opäť dielom tímu šikovných hudobníkov. „Majú päť strán textu a o dva dni to vedia naspamäť – klobúk dole!“ Dievčatá sa pridávajú rovnako rýchlo a precízne. „Dvojmesačný predstih nám úplne stačí.“

Vďaka všetkým – menom i srdcom

„Musíme poďakovať  v prvom rade Silvovi a Mišovi, môjmu bratovi Pubimu, dievčatám Tinke Drozdiovej a Viki Ringošovej,“ menuje Lalo Péchy. „A hudobníci? Dominik Gura, Gregor Chalupecký, Timka Lojková, Jožo Dubec, Samo Seman… a keď nemôžu, zaskočí   priateľka Majka alebo dvaja bratia Glodžákovci z Bukovinky – vojenskí muzikanti z Bratislavy.“ Džabi stoja aj na pomoci miestnych partnerov a sponzorov, ktorí pomáhajú dlhodobo.

Fenomén Džaby pokračuje

Plány na štrnástu sériu kabaretu síce komplikujú nové profesionálne povinnosti jedného z hercov – Michal Novák totiž nastúpil do nového divadla v Poprade – no súbor sa nevzdáva. Dúfajú, že sa im podarí zladiť termíny všetkých účastníkov, no zhodujú sa: Džabi ešte nekončia. Ľudia ich chcú, dopyt je silný a chuť tvoriť stále zostáva. „Zároveň by som chcel poďakovať aj všetkým 3900 divákom, ktorí túto sezónu na Džabi prišli. Bez nich by to nedávalo zmysel. Práve ich smiech, reakcie a vernosť sú naším hnacím motorom,“ povedal Lalo Péchy. „Naše umenie nie je „vysoké“,ale to ani nikdy nebolo cieľom. Džabi chcú byť miestom úniku od reality. Oázou pokoja, oddychu a nádeje. Reakcie divákov ukazujú, že tento prístup funguje a je potrebný viac než kedykoľvek predtým,“ doplnil Silvo Hradiský.

Galéria