Aktuality

Pri príležitosti výročia jednej z najdôležitejších kapitol moderných dejín Česka a Slovenska, navyše v období celospoločenskej diskusie o váhe a dôležitosti sviatku listujeme historickým kalendárom. Vraciame sa k sledu udalostí spred viac ako tridsiatich rokov. Keďže aktuálne sledujeme vyjadrenia   postojov od predstaviteľov štátnych aj neštátnych organizácií, domácich aj nadnárodných inštitúcií, podnikov aj škôl k zrušeniu sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu, k jeho opodstatnenosti, vráťme sa nateraz k stručnému prehľadu udalostí, ktoré zmenili charakter vtedajšieho Československa a jeho obyvateľov.

Pamätníci si môžu dejinný chod dní pripomenúť, s vedomím zodpovednosti nás všetkých za formovanie postoja mladších generácií však ponúkame faktografický sled udalostí Novembra aj mladším spoluobčanom s „vyšším rokom narodenia“ a pripomíname aj naše domáce ponovembrové dejiny. Sme totiž presvedčení, že sloboda a demokracia sú najvyššími hodnotami, ktoré si zaslúžia úctu a ochranu a v nijakom prípade nemôžu podliehať prípadnej strate osobnej či spoločenskej pamäti.

17. november 1989 (piatok)

„Máme holé ruce!“

Študenti pražských vysokých škôl usporiadali povolené zhromaždenie pri príležitosti 50. výročia uzavretia českých univerzít nacistami (1939), dnes známe ako Pražská demonštrácia. Po oficiálnej časti sa študentský pochod spontánne presunul do centra Prahy. Bezpečnostné zložky (ZNB a útvary Pohotovostného pluku VB) však uzavreli demonštrantov na Národnej triede a brutálne zasiahli. Symbolickými obrazmi sa stali práve zdvihnuté prázdne ruky študentov sediacich na zemi, symbolické víťazné V z prstov rúk či kvety hádzané za štíty policajtom prvého radu nasadených zásahových tímov VB. Podľa verejne dostupných zdrojov bolo zranených vyše 500 osôb, niektoré ťažko. Objavila sa ale aj fáma o zabitom študentovi „Martinovi Šmídovi“, ktorá podnietila masové pobúrenie.

18. november (sobota)

Správy o zásahu sa aj napriek cenzúre rýchlo šírili po celej republike. Študenti pražských škôl vyhlásili štrajk a žiadali vyšetrovanie zásahu. V Bratislave a Košiciach sa začali organizovať menšie zhromaždenia – predovšetkým z iniciatívy študentov a umelcov. Divadlá v Prahe prerušili predstavenia, herci čítali vyhlásenia solidarity so študentmi.

19. november (nedeľa)

V pražskom Činohernom klube vzniklo Občanské fórum (OF) – široké opozičné hnutie vedené Václavom Havlom. V Bratislave sa v Umeleckej besede vytvorilo zoskupenie Verejnosť proti násiliu (VPN), jeho prvými členmi boli Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac a Vladimír Ondruš. Obidve platformy požadovali odstúpenie politického vedenia KSČ, vyšetrenie zásahu v Prahe, slobodu tlače a zhromažďovania.

20. november (pondelok)

V pondelok sa už konali Masové demonštrácie: v Prahe na Václavskom námestí viac ako 100 000 ľudí, v Bratislave na Námestí SNP niekoľko tisíc. Študenti začali okupačný štrajk na univerzitách po celej krajine. Vedenie KSČ (M. Jakeš, L. Adamec, V. Biľak) reagovalo obvinením z „kontrarevolúcie“.

21. november (utorok)

Demonštrácie sa rozšírili po celej republike, konali sa na námestiach Brna, Košíc, Nitry, Žiliny, Prešova či Zvolena. Verejnosť proti násiliu a Občanské fórum začali rokovania s vládou. Televízia stále cenzurovala správy, no rozhlas začal pod tlakom verejnosti a udalostí informovať objektívnejšie.

22. november (streda)

Demonštrácie pokračovali, ľudia spontánne prichádzali na námestia: 200 000 ľudí sa zhromaždilo na Václavskom námestí v Prahe, v Bratislave na Námestí SNP uvádzajú zdroje asi 60 000 ľudí.

Divadlá, školy a kultúrne inštitúcie naďalej štrajkovali, ľudia spontánne vyjadrovali podporu študentom a zmene režimu diskusiami, nosením pripnutej trikolóry, šírili vlastné tlačoviny a letáky so svedectvami z Pražskej demonštrácie.

Vedenie KSČ odmietalo zásadné zmeny, no strata kontroly nad politickým charakterom krajiny bola zjavná.

23. november (štvrtok)

Po prvýkrát televízia odvysielala zábery z Národní třídy v Prahe, členovia ÚV KSČ začali podávať demisie. Prezident Gustáv Husák a premiér Ladislav Adamec začali hovoriť o „dialógu“.

24. november (piatok)

„Už je to tady!“

Mimoriadne zasadal Ústredný výbor KSČ, vedenie strany odstúpilo vrátane generálneho tajomníka Miloša Jakeša. Novým lídrom sa na základe kompromisu stal Karel Urbánek.

V Bratislave demonštrovalo 200 000 ľudí. V emotívnej atmosfére spoločenskej občianskej jednoty, radikálneho a nezvratného obratu krajiny od totality k demokracii ľudia spontánne skandovali heslá a štrngali kľúčmi.

25. – 26. november (sobota – nedeľa)

V Prahe na Letnej sa konali obrovské demonštrácie s účasťou okolo 750 000 – 800 000 ľudí. Z balkóna Paláca Melantrich – symbolu Zamatovej revolúcie – sa zhromaždenému davu prihovorili Václav Havel, Alexander Dubček aj tváre Bratislavských zhromaždení Milan Kňažko či Ján Budaj. V Bratislave na Námestí SNP sa zišlo viac ako 100 000 ľudí po oba dni. Štátna moc už nezasahovala, prenechala udalostiam voľný priebeh. Tie boli pokojné, ale ľudsky silné najmä spolupatričnosťou a túžbou občanov po slobode, demokracii a otvorení hraníc.

27. november (pondelok) – Generálny štrajk

V celom Československu bol vyhlásený dvojhodinový generálny štrajk v čase od 12.00 do 14.00, zúčastnilo sa ho viac ako 75 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, demonštrácie prebehli pokojne, režim de facto stratil legitimitu.

V Levoči sa konalo pokojné štrajkové zhromaždenie na západnej strane námestia pri radnici. Okrem pracujúcich boli prítomní aj študenti všetkých levočských stredných škôl. Z ozvučeného balkóna radnice – nášho domáceho symbolu Nežnej revolúcie – boli prečítané požiadavky Mestského koordinačného výboru štátnym a straníckym orgánom v Levoči. Svoje stanoviská prečítali aj zástupcovia ostatných občianskych iniciatív a študentov.

Na tieto okamihy spomínal na stránkach Limky aj hovorca a signatár VPN v Levoči dr. Gabriel Lukáč: „Generálny štrajk prebiehal na námestí. Ľudia mali možnosť vyjadriť sa z pavlače radnice. Celé námestie vtedy zaplnili študenti zo škôl, Levočania a ďalší, ktorí to s nadšením prijali. Chceli sme zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany a zachovávanie základných občianskych práv – slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, náboženského vyznania atď. Komunisti tieto práva potláčali a všetko chceli mať pod kontrolou, napríklad levočské púte boli prešpikované eštebákmi…“ (Limka, november 2023, roč. VIII, s. 6).

28. – 29. november (utorok – streda)

Federálne zhromaždenie zrušilo článok 4 ústavy, ktorý garantoval vedúcu úlohu KSČ, OF a VPN začali sa vyjednávania o nových vládach, štátne bezpečnostné zložky sa postupne rozpadali alebo podriadili novému vedeniu.

30. november – 1. december

Prvýkrát komunistická moc verejne uznala OF a VPN ako legitímnych partnerov, v českých aj slovenských médiách sa vysielali diskusie naživo, slobodné vyhlásenia, z archívnych trezorov sa vyberali zakázané filmy či obrazové materiály.

3. december – Nová federálna vláda

V tento deň bol vymenovaný nový vládny kabinet Ladislava Adamca, v ktorom však ešte stále prevládali nedávni členovia KS. Protesty pokračovali, pretože verejnosť žiadala skutočne nekomunistickú vládu.

5. december, Levoča

V Levoči sa sformovalo „Mestské združenie hnutia Verejnosť proti násiliu“ a v tento deň sa zverejneným listom obrátilo na všetkých pedagógov levočských škôl. Adresovalo im výzvu prispieť k demokratizačným procesom a odideologizovaniu školstva konkrétnymi jednoduchými krokmi, ktoré bolo možné realizovať okamžite: odstránením povinných ideologických pozdravov, oslovení, agitačných či propagačných ideologických vizuálov ap.

7. – 10. december

Po tlaku verejnosti L. Adamec odstúpil. Dňa 10. decembra 1989 prezident G. Husák vymenoval Vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom, ktorý neskôr – dňa 4. júna – počas svojej pracovnej cesty po Východoslovenskom kraji ako predseda federálnej vlády Čechov a Slovákov Levoču navštívil a obyvateľom sa tiež prihovoril z balkóna historickej radnice.

V ten istý deň G. Husák abdikoval. December sa symbolicky označuje ako koniec komunistického totalitného režimu v  Československu.

29. december 1989

Federálne zhromaždenie zvolilo Václava Havla za prezidenta, Alexander Dubček sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Dočasná vláda začala pracovať na demokratických procesoch a obnove spoločnosti, otvorení hraníc a najmä príprave prvých slobodných parlamentných volieb.

Január – jún 1990

V tomto období prebiehala demokratizácia spoločnosti: legalizácia opozičných strán, sloboda tlače a združovania sa, zrušenie ŠTB, zmena názvu štátu (takzvaný spor o „pomlčku“ zmenil názov krajiny na  Česko-slovenskú federatívnu republiku). Na Slovensku sa posilnilo postavenie VPN a vznikali nové politické strany (KDH, DS, SDĽ).

Pre ponovembrové udalosti v Levoči je dôležitým zápisom v Kronike mesta Levoča udalosť z 26. februára 1990:

„V SOU pre mládež s chybami zraku sa uskutočnilo plenárne zasadnutie Mestského národného výboru. Prítomní boli poslanci vyšších zastupiteľských zborov, predsedovia občianskych výborov, noví kandidáti na poslancov, občania mesta a hostia…“ Mestský národný výbor zobral na vedomie rezignáciu všetkých dovtedajších poslancov a na uvoľnené miesta boli následne navrhnutí a následne schválení noví kandidáti na poslancov.

Z nich boli do času oficiálnych volieb do samospráv zvolení: poslankyňa Dr.  Odette Petrociová zvolená do funkcie predsedu MsNV a za členku Rady MsNV, poslankyňa Dr. Magdaléna Orletová do funkcie tajomníčky MsNV a za členku Rady MsNV, poslanec Ján Petrík do funkcie podpredsedu MsNV a a za člena Rady MsNV. Za ďalších členov Rady MsNV a poslancov boli zvolení Dr. Ivan Chalupecký, Milan Kostelník, Štefan Škotta, Dr. Ján Milčák, Dr. Gabriel Lukáč, Dr. Aladár Brincko, Alexander Molnár, Ing. Vladimír Hrúza a Rudolf Šimonič… Zvolení predstavitelia a poslanci riadili naše mesto do 24. novembra 1990.“

8. – 9. jún 1990 – Prvé slobodné voľby po 41 rokoch

Konali sa prvé slobodné voľby, ktoré nás motivovali k rekordnej volebnej účasti 95,3 %. O priazeň vo voľbách sa uchádzalo 23 politických subjektov. V Čechách bolo víťazom Občanské fórum (49 %), na Slovensku Verejnosť proti násiliu (32 %), na druhom mieste skončilo KDH, KSČ získala už len okolo 13 % ( 12,17 %). Voľby tak potvrdili koniec totalitného režimu a prechod k pluralitnej spoločnosti a demokracii.

Záznamy v Kronike mesta Levoča uvádzajú, že parlamentné voľby v Levoči mali pokojný a hladký priebeh,  volilo sa v 8 volebných obvodoch a v Levoči sa sformovali 4 politické strany a hnutia (abecedne): DS, KDH, KSS a VPN.

23. – 24. november 1990 – Komunálne voľby do miestnych a mestských samospráv

Na celom území Československa aj na území nášho mesta sa konali komunálne voľby do mestského zastupiteľstva a voľba primátora.

Celý proces komunálnych volieb v Levoči riadila 5-členná mestská volebná komisia, ktorá registrovala kandidátov na funkcie poslancov mestského zastupiteľstva do troch volebných obvodov.

Za prvého priamo zvoleného primátora nášho mesta bol zvolený „Ing. Jozef Biss, 47-ročný banský inžinier, nominant strán DS, KDH, VPN, ROI a získal 2 492 hlasov.“

Celá naša spoločnosť začala písať nové kapitoly demokratickej krajiny, Slovensko sa stalo rovnocennou súčasťou demokratickej federácie, čo viedlo neskôr k formovaniu samostatnej identity a napokon k rozdeleniu federácie v roku 1993.

Nežná či Zamatová revolúcia prebehla bez výstrelov, obetí, no s potrebnou odvahou, s množstvom statočných občianskych postojov, silných svedectiev spolupatričnosti, pomoci a spoločnej túžby po zmene, demokracii a slobode, s následným rehabilitovaním tých, ktorí boli pre svoje občianske, politické či náboženské presvedčenie pre totalitný režim nepohodlní. Dejiny a skúsenosti nás učia, že to nie sú hodnoty samozrejmé, ľahko získané a ľahko udržiavané, preto je úlohou každého z nás pripomínať si ich nevyhnutnosť.

Eva Malíšková

Spracované podľa dostupných internetových záznamov a zápisov v Kronike mesta Levoča

Fotografie: archív Michala Kašpera

Galéria