Franz Dénes, 90 rokov od úmrtia významnej turistickej osobnosti

Stredoškolský profesor, milovník prírody, turista, staviteľ turistických chodníkov vo Vysokých Tatrách, tatranský orograf (geológ zaoberajúci sa vývojom zemského povrchu, pozn. red.) a kreslič máp, spoluzakladateľ Uhorského karpatského spolku, autor významných turistických príspevkov. Takto by sme mohli charakterizovať plodný život tejto významnej uhorskej, slovenskej, tatranskej a levočskej osobnosti turistiky. 17. októbra uplynulo 90 rokov od jeho úmrtia.  

Franz Dénes sa narodil 4. apríla 1845 v severospišskej obci Tribš (Trybsz), ktorá je dnes  súčasťou Poľska. Detstvo prežil v Spišských Matiašovciach, odkiaľ pochádzala jeho matka, ktorá bola zemianskeho pôvodu z rodu Horvath-Palocsay. Už v týchto rokoch  začal spoznávať aj Vysoké Tatry. Ľudovú školu navštevoval v Prešove a Novom Targu, odkiaľ prišiel do Levoče. Rád mal okolité kopce, preto voľné chvíle často trávil v prírode. V rokoch 1860 – 1864 navštevoval gymnázium. Už v tom období často podnikal výlety do Vysokých Tatier, v lete 1864 do Javorovej doliny k Žabím Javorovým plesám, na Ľadový štít a Širokú.

Prvé dielo, ktoré mu poskytovalo základné údaje o stavbe a zložení Vysokých Tatier,  bol sprievodca „Die Central-Karpathen mit den nächsten Voralpen“ od ďalšieho významného Levočana Fridricha Fuchsa. V septembri 1864 Dénes odišiel študovať filológiu do Viedne a potom do Budapešti. Prvá príležitosť spoznať Alpy sa mu naskytla v roku 1870, keď ako člen budapeštianskeho vzdelávacieho ústavu sprevádzal synov známeho zubného lekára Dr. Fridricha Turnovského. V jeseni 1872 odišiel z Budapešti do pohoria Matra, kde pôsobil ako vychovávateľ v jednej z tamojších rodín. Aj v tejto oblasti často chodil do prírody. Franz Dénes v roku 1873 zložil profesorské skúšky a vrátil sa späť do Levoče. Býval na Mäsiarskej ulici č. 8.

Tu začal podrobne študovať stavbu, geografiu a glaciológiu Vysokých Tatier. Veľa voľného času venoval výstavbe turistických chodníkov. V roku 1891 určil presné trasovanie turistického chodníka zo Štrbského plesa na Tri studničky, ktorý sa v nasledujúcich dvoch rokoch aj zrealizoval. Ešte vo svojich 88 rokoch viedol  výstavbu turistického chodníka z Tatranskej Polianky k Batizovskému plesu s pokračovaním na Ostrvu, Popradské a Štrbské pleso. V rokoch 1894 –1895 urobil novú fotogrametriu Tatier, na základe ktorej o rok neskôr vznikla jeho zásluhou detailná mapa v mierke 1 : 25 000. Na nej sa aktívne podieľal ako merač, znalec názvoslovia, orograf a korektor, ale aj ako veľmi dobrý kreslič. V roku 1873 sa stal spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol členom predsedníctva, kde pracoval ako pokladník. Taktiež bol aj pokladníkom zbierky na výstavbu Karpatského múzea v Poprade. Za mimoriadny prínos v oblasti turistiky mu udelili v roku 1911 čestné členstvo predsedníctva Uhorského karpatského spolku. V roku 1922 sa stal jeho čestným predsedom.

Bola to veľká a obdivuhodná osobnosť turistiky nielen v Levoči a vo Vysokých Tatrách, ale v celom Uhorsku. Ešte vo svojich 75 rokoch vystúpil na Ľadový štít, ako 83-ročný vyšiel na Východnú Vysokú a ako 88-ročný aj na Slavkovský štít. Franz Dénes zomrel 17. októbra 1934 v Levoči a pochovaný je na evanjelickom cintoríne. V roku 1935 maďarská sekcia Karpathenvereinu v pohorí Mátra pomenovala rozhľadňu na vrchole Muzslatetö, ktorý sa nachádza v blízkosti kúpeľov Mátrafüred,  Rozhľadňou Franza Dénesa. Týmto činom vyslovili vďaku Dénesovi za jeho prácu v prospech rozvoja turistiky v tejto oblasti, keď tu pôsobil ako vychovávateľ.

Rozsiahla bola aj jeho publicistická činnosť. Napísal mnoho diel, ktoré boli uverejnené v ročenkách UKS a v týždenníku Zipser Bote. Spomeniem aspoň niektoré z nich:

1/ Najvýznamnejšie jeho dielo je „Wegweiser durch die ungarischen Karpathen“, voľné preložené „Sprievodca po uhorských Karpatoch“. Vyšlo v Levoči v roku 1888. Kniha je fotograficky ilustrovaná a prílohu tvoria dve mapy. Vyšla aj v maďarskom preklade.

2/ „Založenie, rozvoj a činnosť Uhorského karpatského spolku“. Vyšlo v Levoči v roku 1883 pri príležitosti 10. výročia založenia spolku,

3/ „Ľadový štít“, v VII. ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1880, str. 261 – 298,

4/ „Ďumbier v Nízkych Tatrách“, publikované v XXIV. ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1887, str. 70 – 83,

5/ „Turisticky a vedecky z Magury“, vyšlo v XXVII. ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1890, str. 242 – 247 a 253 – 254. Príspevok je doplnený fotografiami z Pienin od Karola Divalda,

6/ „Geológia tatranského pohoria“, vyšlo v XXIX. ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1902, str. 53 – 114.

Za svoje zásluhy pre rozvoj turistiky bol menom Franza Dénesa pomenovaný dnešný vrchol Malých Rysov. V maďarskej a nemeckej literatúre sa pomenovanie Dénesspitze, resp. Dénescsúcs udržalo doteraz.

Osobnosť Franza Dénesa bola taká významná v oblasti turistiky a rozvoja Vysokých Tatier, že 4. júla 1937 mu na Szilágyiho pamätníku (skôr vyhliadkovej veži) odhalili pamätnú tabuľu. Pamätník vybudoval v roku 1904 Uhorský karpatský spolok na Hrebienku na pamiatku uhorského ministra spravodlivosti Dezidera Szilagyiho, ktorý zomrel v roku 1901. Tento minister s obľubou navštevoval a propagoval Vysoké Tatry. V štyridsiatych rokoch 20. storočia na jeho vnútornej konštrukcii osadili pamätné tabule významným osobnostiam Tatier. Ako prvému v roku 1932 Mikulášovi Fischerovi, profesorovi zo Spišskej Novej Vsi, ktorý dlhé roky vykonával funkciu predsedu Karpatského spolku. V roku 1937 na ňom odhalili pamätné tabule tatranským lekárom Mikulášovi Szontaghovi st., Michalovi Guhrovi a spomínanému  Franzovi Dénesovi.

Ernest Rusnák