Aktuality

 Pri pomyslení na 17. november si väčšina z nás skôr spomenie na udalosti z roku 1989 a Nežnú revolúciu.  Na tento deň však pripadá aj Medzinárodný deň študentstva.

Vznik tohto pamätného dňa sa spája s udalosťami z jesene roku 1939. V marci daného roku vyhlásením samostatnej Slovenskej republiky a vytvorením Protektorátu Čechy a Morava pod okupačnou správou nacistického Nemecka zanikla Československá republika. Napriek tomu sa 28. októbra, na výročie vzniku Československa, konala v Prahe manifestácia s mnohotisícovou účasťou, vrátane študentov tamojších univerzít. Počas nej bol zastrelený 22-ročný pekár Václav Sedláček a 24-ročného medika Jana Opletala postrelili. Opletal svojim zraneniam podľahol o niekoľko dní neskôr. Jeho pohreb, konaný 15. novembra, sa zmenil na protinacistickú demonštráciu s účasťou tisícok českých aj slovenských študentov.  To sa stalo zámienkou na zákrok proti českým vysokým školám.

Skoro ráno 17. novembra 1939 boli z pražských a brnianskych vysokoškolských internátov odvlečení študenti. Pražskí vysokoškoláci boli po zatknutí zhromaždení v ruzyňských kasárňach a tam boli bez súdu popravení aj deviati vedúci predstavitelia rôznych študentských organizácií, ôsmi Česi a Slovák Marek Frauwirth. Ako kolektívny trest pre odbojných študentov mali byť zatvorené na tri roky všetky české univerzity, nakoniec ich otvorili až po skončení vojny a obnovení Československa.

Spolu 1 200 študentov z Prahy a Brna bolo transportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne, neskôr k nim pribudli aj študenti z Příbrama. Študentov prepúšťali v skupinách postupne na Hitlerove narodeniny a pred Vianocami. Posledného uväzneného prepustili až v marci 1943 a 35 študentov sa slobody nedožilo.

Správa o represáliách sa rozšírila do sveta najmä cez Slovensko, kde pôsobili akreditovaní zahraniční novinári. Množstvo študentov, ktorým sa podarilo vyhnúť zatknutiu, emigrovalo a pripojilo sa k vznikajúcemu zahraničnému odboju. Práve medzi bývalými študentmi vo Veľkej Británii vznikla myšlienka vyhlásenia 17. novembra za Medzinárodný deň študentstva. Pre tento nápad získali nielen exilovú československú vládu, ale aj zástupcov študentov 14 rôznych štátov.

Manifestačné zhromaždenie sa konalo 16. novembra 1941 v Caxton Hall v Londýne a bolo na ňom prečítané prehlásenie: „My študenti Veľkej Británie, všetkých jej domínií a Indie, Zväzu sovietskych socialistických republík, Severnej a Južnej Ameriky, Belgicka, Československa, Číny, Francúzska, Holandska, Juhoslávie, Nórska, Poľska, Grécka a všetkých ostatných národov, bojujúcich za slobodu sveta, v snahe vyjadriť hlbokú úctu popraveným československým študentom, ktorí prví v Európe na jeseň 1939 dali podnet k masovému odporu proti nacistickým okupantom, vyhlasujeme 17. november za Medzinárodný deň študentstva…“ Už nasledujúci deň si 17. november pripomínali študenti spomienkovými akciami, napríklad na Novom Zélande, v Kanade, v Číne, v Sovietskom zväze či v Spojených štátoch.

Nasledujúci rok Medzinárodné študentské zhromaždenie vo Washingtone za prítomnosti delegátov 50 štátov a prezidenta Roosevelta potvrdilo vyhlásenie 17. novembra za Medzinárodný deň študentstva. A už pár mesiacov po skončení vojny sa v oslobodenej Prahe 17. novembra 1945 začal Svetový študentský zjazd s účastníkmi z 51 krajín.

Na 50. výročie  tragických udalostí jesene 1939  odštartoval ďalší pochod študentov v Prahe mohutné študentské hnutie a priniesol pád ďalšieho nedemokratického režimu.

 

Mgr. Zuzana Dzimková

SNM-Spišské múzeum v Levoči