Už ste niekedy premýšľali nad tým, koľko vody sa spotrebuje na výrobu jedného bavlneného trička? Je to cca 2 700 litrov  – približne toľko človek vypije za 3 roky svojho života.

Priznajme si to. Väčšina z nás má skrine plné oblečenia, ktoré sme mnohokrát vôbec nemali na sebe, prestalo sa nám páčiť alebo nám nesedí.

Oblečenie sa stalo lacným, cenovo dostupným a častokrát nakupujeme viac, ako potrebujeme. Za našu módu však musí naša planéta platiť vysokú daň, pretože znečisťuje všetky zložky nášho životného prostredia.

Odevný priemysel je dnes po ropnom priemysle druhým najviac znečisťujúcim priemyslom vo svete. Výroba oblečenia, rovnako ako aj jeho rozklad sa tak pre životné prostredie stali veľkým problémom. Výroba odevov má nielen negatívny ekologický dopad, ale i etický. Za krásnym oblečením sa často skrýva dehonestujúce zaobchádzanie s pracovníkmi, či detská práca. Nevynímajúc zdravotné riziká a znečistenie životného prostredia už pri samotnej výrobe oblečenia. Výroba jedného páru džínsov vyžaduje tisícky litrov vody, pesticídy, čistiace prostriedky a tisíce kilometrov cesty, pokým sa dostane do nášho obchodu. Textilná výroba, ako jedno z najznečisťujúcejších odvetví,  vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2, čo je viac emisií ako medzinárodné lety a námorná doprava dokopy. Z celkového počtu emisií globálne, 5% má na svedomí odevný priemysel. Veľká časť odevnej výroby sa uskutočňuje v Číne a Indii, v krajinách, ktoré sa spoliehajú na elektrárne poháňané uhlím, čím sa ekologická stopa každého kusu odevu zvyšuje. Pokiaľ sa vývoj nezmení, predpokladá sa, že do roku 2030  vzrastú emisie z tohto sektora až o 60%.  V konečnom dôsledku to ovplyvní aj klimatické zmeny a otepľovanie.  Pri každom praní sa tieto toxické látky  uvoľňujú a odplavujú do kanalizácie, čím sa ďalej dostávajú do životného prostredia, kde znečisťujú aj pôdu. Podľa odhadov spôsobuje textilná výroba v dôsledku farbenia a konečnej úpravy výrobkov približne 20 % celosvetového znečistenia vody. Odhaduje sa, že pri praní syntetického textilu sa do oceánu uvoľňuje 0,5 milióna ton mikrovlákien ročne.

Väčšina ľudí vidí problém hlavne s oblečením na skládkach, kde jeho rozklad môže trvať stovky rokov. Je vôbec možné znížiť spotrebu oblečenia a tým aj zredukovať jeho výrobu?

V posledných rokoch sa téma ochrany životného prostredia stáva vo svete stále viac aktuálnou. Hovorí sa  o nadmernej výrobe jednorazových plastov, recyklácii odpadu, zvýšených emisiách či o globálnom otepľovaní.  Je priveľa dôvodov, ktoré zapríčiňujú ničenie našej planéty. Napadne však bežného spotrebiteľa, že na vine môže byť aj jeho oblečenie?

Jednou z možností je SWAP.

SWAP v anglickom preklade znamená výmena, v našom prípade je to výmena oblečenia.

Stačí prísť, priniesť oblečenie, ktoré nenosíte a len tak vám stojí v skrini a za odmenu si zo spoločného obehu môžete odniesť také, ktoré využijete. SWAP je alternatíva získavania „nových“ vecí.

Cieľom SWAPov je dostať nenosené, krásne oblečenie z našich skríň naspäť do obehu. Keďže textilný priemysel je jeden z najviac zaťažujúcich naše životné prostredie, takýmto spôsobom pomáhame chrániť našu planétu. SWAPom sa uspokojuje naša potreba mať niečo „nové“ a zároveň z dlhodobého hľadiska znižuje dopyt po novom oblečení, a teda znižuje objem výroby.

Ako SWAP funguje?

SWAP je zameraný na výmenu oblečenia, kabeliek, topánok a doplnkov.

SWAPujeme dámske, pánske aj detské oblečenie a doplnky. 

Oblečenie, ktoré na SWAP postupne v deň konania akcie nosia všetci účastníci, putuje do spoločného obehu. Z neho si každý môže odniesť čokoľvek, čo nájde, čo potrebuje alebo čo sa mu zapáči a zároveň nemusí kupovať nové veci.

Preto poďme SWAPovať a nie NAKUPOVAŤ ☺

SWAP NOT SHOPPING.

PS: odporúčame pozrieť si dokument The True Cost, ktorý sa tejto problematike venuje.

Informácie

Galéria