Kultúrno-historické pamiatky

Kultúrno-historické pamiatky

Bazilika sv. Jakuba

Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Levoči . Po košickom Dóme sv. Alžbety je druhým najväčším kostol na Slovensku. V  interiéri kostola sa nachádza 11 gotických a renesančných oltárov. Ponad celkový umelecký význam chrámu a jeho zariadenia vysoko prečnieva najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete ( 18,62m) z dielne Majstra Pavla z Levoče.  Medzi ďalšie pozoruhodnosti ktoré zdobia svätyňu patrí renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy, drevené lavice mešťanov, cyklus nástenných malieb z roku 1385 a iné. Postavili ho ako farský chrám slobodného kráľovského mesta Levoče a už vyše 700 rokov slúži veriacim denne na bohoslužby. Svojou bohatou históriou a interiérovými skvostami patrí k najcennejším pamiatkam slovenského národného dedičstva. Okrem samotného chrámu,  národnou kultúrnou pamiatkou sú aj diela  stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho, ktorého bohoslužobné predmety sa nachádzajú v Kaplnke sv. Juraja. Dôkazom jedinečnosti chrámu je tiež skutočnosť, že aj vďaka nemu bola Levoča v roku 2009 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Informácie: www.chramsvjakuba.sk

Veža Baziliky sv. Jakuba

Pôvodná veža  s kostolom bola postavená približne v 14. storočí a bola vyššia (75 m, teraz 70 m), ako ju poznáme teraz. V 19. storočí ju prestavali do neogotického slohu, má tvar osemuholníka  a patrí medzi najkrajšie a najhodnotnejšie stavby Slovenska. Roku 1519 boli na veži umiestnené nové vežové  hodiny. Niekoľko požiarov vežu poškodilo natoľko, že v polovici  17. storočia bola pre zvony  postavená osobitná zvonica , kde boli zvony z veže prenesené. Vežu neskôr rozobrali až po úroveň strechy. Veľký požiar najviac poškodil vežu 8. marca 1749 a na podnet cisára Františka Jozefa pri návšteve Levoče sa v roku 1850 -1860 začala stavať nová veža realizovaná podľa plánov Fridricha Mücka. Vo veži sú dva zvony. Veľký hodinový zvon počuť v meste každú hodinu, malý zase každých pätnásť minúť. Po zdolaní 216 schodov budú návštevníci odmenení výhľadmi nielen na historické centrum, ale na Vysoké a Nízke Tatry, Slovenský raj, či Mariánsku horu , jedno z najznámejších pútnických miest.

Výstup na vežu: tel.: +421 53 451 2522 alebo Informačná kancelária mesta Levoča : +421 53 451 37 63, +421 910 452 444

Dom Majstra Pavla

Fasáda Domu Majstra Pavla púta pozornosť motívom mušle, zrekonštruovaná bola v roku 1981. Vzhľad domu sa zachoval od 15. -16. storočia až do dnešných čias.  Tu, v jednej z expozícii Spišského múzea, je možnosť sa dozvedieť, kto bol Majster Pavol z Levoče, ako žil a tvoril autor najvyššieho gotického krídlového oltára na svete. Cez jeho najvzácnejšie diela vstúpi návštevník múzea do doby neskorého stredoveku, odchádzajúcej gotiky i nástupu renesancie. Foto-dokumentačný materiál a priestory samotné približujú osudy talentovaného rezbára, ktorého skvosty umenia v podobe vznešených sôch či oltárnych architektúr, plných umu a citu, obdivuje v chrámoch Slovenska celý svet.

Informácie: www.snm.sk, tel. : +421 53 451 3496

Levočská radnica

Radnica patrí k najvýznamnejším stavbám renesančnej architektúry na Slovensku. Pôvodne bola vystavaná v gotickom slohu. Stavba novej radnice bola ukončená v roku 1615. Posledné väčšie úpravy sa realizovali v rokoch 1893- 95, kedy boli na streche dostavané manzardy v štýle talianskej renesancie. Južnú stranu radnice zdobia  maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť,  udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. V minulosti bola sídlom mestskej rady, ktorá rozhodovala o osudoch mesta a konali sa tu aj súdne pojednávania.  Dnes sa tu nachádza expozícia Spišského múzea, venovaná dejinám mesta Levoča. V zasadacej sieni je obraz zo 17. storočia zobrazujúci zasadnutie mestskej rady, vzácny luster – dar od Márie Terézie, richtárska palica, dereš i obraz Levočskej bielej panej, ktorý kedysi zdobil vchodové dvere letohrádku Probstnerovcov na hradbách. Nad vchodom do radnice je nápis v latinčine: PULCHRITUDO CIVITATIS CONCORDIA 1894 (Ozdobou mesta je svornosť).

Informácie: www.snm.sk, tel. : +421 53 451 27 86

Zvonica

Zvonica s renesančnou atikou bola postavená v rokoch 1656 -1661. S budovou radnice sa spojila priechodom až počas barokových úprav v 18. storočí. Počas ďalších úprav získala  strecha zvonice dnešný ihlanovitý tvar.  Z kostolnej veže bol do kampanily  prenesený   zvon sv. Jakuba a Floriána od Sebastiána Lecherera, známy aj ako URBAN je z roku 1749 a má hmotnosť 3476 kg. V strede drieku zvona sú umiestnené tri reliéfy, a to postava sv. Jakuba, sv. Floriána a erb mesta Levoča. Vo veži visia okrem neho ďalšie tri zvony: zvon Anjelpána (1691), Dvorecký väčší zvon (1925) a Dvorecký menší zvon (1912). Premiestnené sem boli tiež hodiny z veže Kostola sv. Jakuba, údajne patrili k prvým vežovým hodinám na území Uhorska.

Klietka hanby

Klietka hanby zo 16. storočia slúžila na trestanie ľahších deliktov. Pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom rodiny Probstnerovcov a stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou na pevnom základe, má kopulovitý tvar je kovaná  a  zdobená kovanými srdcami a ľaliami – symbolmi lásky a nevinnosti. V stredoveku pobyt v klietke mal byť pre previnilca potupou i príučkou a pre okoloidúcich aj dostatočnou výstrahou. Trest sa preto vykonával počas jarmokov, kedy bolo na námestí veľké množstvo ľudí. Tí zvyčajne častovali odsúdeného prejavmi pohŕdania.

Fontána so sochou Caritas

Dobročinnosťou sa nazýva socha v parku, ktorú znázorňuje žena, podávajúca dieťaťu kúsok chleba. Socha s fontánou bola postavená z peňazí, ktoré venoval mestu Gustáv Herman – vážený občan Levoče, mecén a obchodník, na zavedenie verejného vodovodu. Jeho jedinou podmienkou bolo, aby voda z fontány tiekla na všetky strany tak, akoby mala prúdiť na všetky strany dobrota a láska zo sŕdc občanov mesta.

Hradobný systém a mestské brány

Opevnenie, ktoré obopínalo mesto, pochádza z prelomu 13. až 14. storočia. Bolo jedným zo znakov rozvíjajúceho sa mesta. Vyznačuje sa zložitou sústavou troch opevňovacích múrov a hradobnou priekopou. Múry sú spevnené baštami. Do mesta sa pôvodne vchádzalo troma bránami. Zachovala sa len Košická a Menhardská brána. V opevnení sa nachádza ešte Poľská brána, ktorá ňou v skutočnosti nebola. Hradby sa dopĺňali a obnovovali v priebehu 16. a 17. storočia, podľa vyvíjajúcej sa vojenskej techniky. Hradobný systém dlhý 2,5 km (zachované sú 2/3 pôvodnej dĺžky) je najzachovanejší na Slovensku.

Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava

(Gymnaziálny, Čierny)

Na konci Kláštorskej ulice stojí kostol minoritov, nazývaný tiež gymnaziálnym kostolom. Pochádza z prvej polovice 14. storočia a na jeho stavbu použili peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. Postavila ho známa levočská stavebná huta. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry, ktoré sú zachované najmä v presbytériu, sú dokonalé, úchvatné kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie. Mohutnosťou vyniká hlavný oltár s gotickou sochou Madony z 15. storočia a s barokovými sochami uhorských kráľov a jezuitských svätcov.

Kláštorská č. 555/39, Levoča

Barokový kostol sv. Ducha a kláštor minoritov

Kostol a komplex kláštorných budov sa nachádza za Košickou bránou. Je postavený na mieste najstaršieho levočského kostola, ktorý po požiari v roku 1747 zbúrali. Postavili ho v rokoch 1748 -1755. Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečelí kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. Tento kostol je jedným z nemnohých zachovaných barokových kostolov na Spiši.

Informácie: www.levoca.minoriti.sk

Ul. Košická 66/2,  Levoča

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol s kupolovitou strechou v tvare gréckeho kríža bol  postavený v rokoch 1825 – 1837 architektom Antonom Povolným v klasicistickom štýle. K jeho interiérovým vzácnostiam patrí oltárny obraz predstavujúci Krista kráčajúceho po mori od levočského maliara Jozefa Czauczika, barokový drevený a kovaný kríž a lavice so štítkami veriacich, ktorí v nich sedeli. O bohatej hudobnej histórii mesta svedčí chrámový organ z roku 1932, starší organ zo 17. storočia, vzácne historické tympany a pre dejiny hudby zvlášť hodnotná historická knižnica. Knižnica má dvadsaťtisíc zväzkov a nachádza sa tu nejeden unikát a pozoruhodnosť.

Verejnosti je sprístupnený počas letnej turistickej sezóny.

Námestie Majstra Pavla č.3, Levoča

Evanjelický cintorín – Národná kultúrna pamiatka

Levočská kamenná kronika náhrobníkov je pamiatkou minulosti mesta a svedectvom života mnohých, dávno tu žijúcich, šľachtických rodov a významných svetských i duchovných osobností Levoče, Spiša a celého Slovenska, akými boli Gustav Herrmann, Daniel Sinapius Horčička, Samuel Genersich, Ján Brewer, Michal Hlaváček, Kristián Joachim Schwab, či rodina Probstnerovcov. Nachádzajú sa tu rozmanité náhrobníky, cenné z umelecko-historického i remeselného hľadiska, zhotovené z ušľachtilých kameňov, zdobené sochami, reliéfmi a ozdobným kovaním.

Probstnerová cesta č. 2, Levoča

Budova Gymnázia J. F. Rimavského

Gymnázium  postavili v rokoch 1911-1912  podľa návrhu architekta Alfréda Hajósa . Veľkoryso riešená stavba gymnázia s tzv. meteorologickou vežičkou bola postavená v secesnom slohu. Nesie meno slovenského národného buditeľa, Janka Francisciho –Rimavského, študujúcom na miestnom Evanjelickom lýceu. Školstvo v Levoči bolo v minulosti na veľmi vysokej úrovni. V 15. storočí bola v meste založená prvá stredná škola. Rektor školy Ján Mýlius zostavil v roku 1589 jej študijný poriadok, patriaci k najlepším v tej dobe. V tunajšom školstve pôsobil aj Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Aj na gymnáziu pôsobili a študovali desiatky významných osobnosti. Astronóm svetového významu, taktiež matematik, vynálezca a univerzitný profesor Maximilián Hell, historik Ján Bárdossy i vynálezca modernej fotografickej optiky Jozef Maximilián Petzval.

Kláštorská ulica č. 37, Levoča

Socha Ľudovíta Štúra

Ľudovít Štúr, zakladateľ slovenského spisovného jazyka, politik, básnik a publicista 19. storočia. Socha v parku dokumentuje spätosť Levoče so štúrovcami, ktorí na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry odišli z Bratislavy na levočské evanjelické lýceum. Slávnostne bola odhalená v roku 1949 na počesť 100. výročia revolučného obdobia. Jej autorom je akademický sochár František Gibala.

Galéria