Čestný občan mesta Levoča

2003 - Stretnutie ministrov kultúry V4
V dňoch 6. a 7. februára 2003 sa v Levoči uskutočnilo 9. stretnutie ministrov kultúry krajín V4, ktorému predchádzalo stretnutie expertov. Hlavnou témou bola budúcnosť a možnosti kultúrnej spolupráce krajín V4 po vstupe do EÚ.
Ministri kultúry prejavili spokojnosť s faktom, že počet úspešných projektov z krajín V4 v rámci programu Kultúra 2000 stále rastie. Zároveň ocenili, že realizácia medzinárodných kultúrnych projektov v rámci programu vytvára novú dimenziu pre spoluprácu, výmenu skúseností a mobilitu.
Ministri ďalej prediskutovali spoluprácu v audiovizuálnej oblasti a ocenili poskytnutú možnosť pre kandidátske krajiny zo strany EÚ zúčastňovať sa na komunitárnych programoch a participovať na európskych projektoch. Ministri sú zároveň presvedčení, že proces rozširovania EÚ bude úspešný a po jeho dovŕšení bude aj naďalej pokračovať intenzívna kultúrna spolupráca v rámci regionálnej skupiny V4.
Záverečné komuniké v tomto duchu podpísali minister Českej republiky Pavel Dostál, minister kultúry Poľskej republiky Waldemar Dabrowski, štátny tajomník Ministerstva kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky László Kocsi a minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel.
Za mesto Levoča chcem poďakovať všetkým, ktorí svojou prácou pomohli zabezpečiť bezproblémový priebeh podujatia a vytvoriť príjemnú atmosféru počas oficiálnej časti stretnutia ministrov v Levoči. Som presvedčený o tom, že organizačné zvládnutie stretnutia na profesionálnej úrovni vytvára vhodné podmienky pre konanie podobných akcií a mesto Levoča bude miestom konania stretnutí, rokovaní a konferencií na najvyššej úrovni častejšie ako v minulosti.   
K o m u n i k é  z  9. stretnutia ministrov kultúry krajín V4
V dňoch 6. a 7. februára 2003 sa v Levoči uskutočnilo 9. stretnutie ministrov kultúry krajín V4, ktorému predchádzalo stretnutie expertov. Hlavnou témou bola budúcnosť a možnosti kultúrnej spolupráce krajín V4 po vstupe do EÚ.
Experti krajín V4 sa stretli v troch pracovných skupinách - jedna rokovala o plnení úloh, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich rokovaní ministrov, o ďalších všeobecných oblastiach a témach spoločného záujmu a dve tematicky súvisiace , špecializované  pracovné skupiny zástupcov národných kultúrnych kontaktných bodov pre program EÚ Kultúra 2000 a zástupcov národných MEDIA Desk-ov  pre program EÚ MEDIA Plus.
Ministri konštatujú, že spolupráca krajín V4 v oblasti kultúry nestratí svoj význam ani po vstupe krajín do EÚ. Vyjadrujú svoju pripravenosť podporovať a realizovať spoločné projekty, iniciatívy a stretnutia. V tejto súvislosti vítajú iniciatívu veľvyslancov krajín V4 v Bruseli na usporiadanie spoločnej kultúrnej manifestácie krajín V4 v Bruseli v dňoch 28. a 29. septembra 2003 a projekt spoločnej kultúrnej prezentácie v Európskych mestách kultúry v rokoch 2003-2005. Vyslovujú pripravenosť podporiť a realizovať tieto spoločné projekty.
Ministri kultúry vyjadrujú svoju pripravenosť propagovať všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii prístup svojich krajín do EÚ a v tomto zmysle budú vystupovať pred i počas mediálnej kampane pred národnými referendami o vstupe krajín do EÚ. Zároveň sa pripájajú k názoru premiérov krajín V4 a pokladajú za nevyhnutné prijatie novej Vyšehradskej deklarácie. Táto by mala odrážať nové podmienky a aktualizované ciele spolupráce krajín V4 v prístupovom období a po vstupe do EÚ.
V nadväznosti na to, že na rokovaní bolo prezentovaných veľa konkrétnych aktivít z viacerých oblastí kultúry, ministri súhlasia s iniciatívou Slovenskej republiky, ktorá navrhla usporiadať v SR v I. polroku 2003 špecializované stretnutia na úrovni expertov z oblastí umenia a kultúrneho dedičstva. Od týchto rokovaní očakávajú konkrétne rozpracovania spoločných projektov.
Ministri ďalej vyslovujú presvedčenie, že bude pokračovať odborná diskusia a posúdenie návrhov jednotlivých krajín na vytvorenie Vyšehradskej ceny tak, aby konečné rozhodnutie mohli prijať na jesennom stretnutí v českej republike.
Ministri ocenili kvalitu a vysokú úroveň predložených návrhov na logo kultúrnej spolupráce krajín V4. Ako víťazný vyhlasujú návrh p. Macieja Buszewicza z Poľska. Zároveň poverujú maďarských partnerov dopracovať pravidlá na jeho používanie  v zmysle diskusie.
Ministri kultúry pokladajú existenciu európskeho programu na podporu kultúry Kultúra 2000 za významnú a pozitívne hodnotia jeho zameranie. Realizácia medzinárodných kultúrnych projektov vytvára novú dimenziu pre spoluprácu, výmenu skúseností a mobilitu. Vzhľadom na komplikovanosť programu, týkajúcu sa predovšetkým otázok partnerstva, financovania a formulárov, ministri kultúry sa zhodli na potrebe spoločnej stratégie zo strany krajín V4. Dospeli k záveru, že spoločné riešenie niektorých problémov umožní lepšiu implementáciu programu v krajinách V4.
Za týmto účelom sa ministri dohodli na nasledujúcich bodoch:
1. Podporia realizáciu pravidelného kontaktného fóra pre kultúrnych operátorov z krajín V4  v predsedníckej krajine, spojenú so školením a prezentáciou úspešných projektov programu.
2. Vzhľadom na vysokú finančnú spoluúčasť na projektoch v programe Kultúra 2000, podporia  ich dofinancovanie z národných zdrojov.
3. Vyvinú úsilie, aby v prípade účasti na projektoch  programu Kultúra 2000 partnerov z krajín V4, bola vo väčšej miere
4. O spoločnej stratégii k programu budú informovať listom komisárku pre vzdelávanie a kultúru EK.
5. V súvislosti s implementáciou štrukturálnych fondov budú podporovať vzájomnú výmenu informácií a skúseností v tejto oblasti. Zároveň podporia realizáciu konferencie  ministrov kultúry krajín V4 a EÚ o štrukturálnych fondov, ktorá sa uskutoční v Bratislave v druhom polroku 2003, s cieľom vytvorenia  efektívneho modelu pre financovanie kultúry v krajinách V4 zo štrukturálnych fondov od roku 2006.
6. Podporia vzdelávací program v oblasti štrukturálnych fondov pre krajiny V4.

Ministri odporúčajú otvoriť expertné diskusie o príležitostiach spolupráce v oblasti kinematografie a audiovízie s cieľom analyzovať právne a finančné možnosti filmovej koprodukcie a ich podporu národných a medzinárodných zdrojov v súlade s národnou legislatívou.
Ministri budú vyžívať relevantné medzinárodné fóra na prezentáciu výsledkov dosiahnutých v kultúrnej spolupráci v rámci V4 s cieľom prehĺbenia informovanosti o zoskupení a jeho lepšieho zviditeľnenia.
Ministri budú
- pred a po vstupe Európskej únie spoločne podporovať zachovanie kultúrnej identity a kultúrnych tradícií každej z krajín V4 ako prostriedku ochrany pred komercializáciou a globalizáciou kultúry,
- zabezpečovať uchovávanie a zveľaďovanie národného kultúrneho dedičstva krajín V4, vrátane starostlivosti o rodný jazyk ako fenoménu v európskom duchu kultúrnej rozmanitosti,
- spoločne iniciovať postupné znižovanie DPH na knihy a knižnú kultúru v jednotlivých krajinách V4 podľa platnej legislatívy EÚ.    
Dané a podpísané v Levoči, dňa 7. februára 2003  
Rudolf Chmel, minister kultúry, Slovenská republika
Pavel Dostál, minister kultúry, Česká republika
Waldemar  Dabrowski, minister kultúry, Poľská republika
László Kocsi, štátny tajomník, Ministerstva kultúrneho dedičstva, Maďarská republika

2001 - Svetové stretnutie Spišiakov
Spiš ako administratívny celok sa vytvoril v 13. storočí a existoval takmer bez územných zmien do 31.12.1922, jeho hlavným mestom bola Levoča. Patril medzi hospodársky rozvinuté - baníctvo a hutníctvo a kultúrne najvyspelejšie regióny Slovenska. Dôkazom toho je skutočnosť, že má dnes jednu z najhustejších koncentrácií umelecko-historických pamiatok v Európe. Spišský hrad, Spišská Kapitula a kostolík v Žehre sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Sú tu štyri mestské pamiatkové rezervácie - Levoča, Kežmarok, Spišská Sobota, Spišská Kapitula a sedem kultúrnych pamiatok. Spiš ako multikultúrna oblasť je známy tradične dobrým spolunažívaním rôznych národností a etník, i náboženských spoločenstiev na základe vzájomnej úcty.
To všetko doplňuje prekrásna príroda, dominujúca v národných parkoch - Vysoké Tatry, Pieniny a Slovenský raj. Na Spiši sú viaceré kúpele a mnoho kvalitných minerálnych prameňov. Spiš má mimoriadne predpoklady pre vysokohorskú, rekreačnú i kultúrnu turistiku.
Generácie predkov zveľaďovali tento kraj. V súčasnosti tu nájdete srdečných a pracovitých ľudí.
(Obrázok -Historický erb Spišskej župy)

1999 - 750. výročie
V roku 1999 mesto Levoča oslávilo 750. výročie prvej písomnej zmienky o Levoči.
 Prvýkrát sa písomne spomína Levoča v listine uhorského kráľa Bela IV. z 19.9.1249, ktorá sa zachovala v  origináli a je uložená v Štátnom oblastnom archíve Levoča. Touto listinou kráľ Belo IV. potvrdil darovanie dediny Jablonov spišskému prepoštovi Matejovi a súčasne mu umožnil postaviť si na Spišskom hrade palác  a obrannú vežu. Pri vymedzovaní hraníc darovanej dediny a jeho chotára sa uvádza, že v jednej časti hranica chotára smerovala k „veľkej ceste, ktorá vedie do Levoče“  (ad magnam viam, qua itur ad Leucha). V ďalšej časti textu sa Levoča spomína ešte raz, kde panovník určil, že k Jablonovu patrí aj lúka zvaná Wizosnica,  ktorá sa nachádzala „v lese nad Levočou“ (in silva supra Leucham). Z textu vyplýva, že Levoča sa v listine uvádza ako už v tom čase široko - ďaleko známe obchodné a trhové. Z poznatkov historikov a nálezov archeológov dnes už vieme, že v listine spomínaná Levoča  „stará Levoča“ ležala asi 2 km južnejšie od dnešného centra mesta v mieste, kde boli nájdené základy kostola sv. Mikuláša. Tento románsky kostol úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša okolo ktorého ležala aj stará slovanská osada Levoča.
Týchto významných osláv mesta Levoča, ktoré sa uskutočnili v dňoch 24. - 26. septembra 1999 sa zúčastnil prezident SR Rudolf Schuster, predseda Ústavného súdu SR Milan Čič, ako aj ďalší hostia z partnerských miest, susedných okresov a mnohí naši rodáci a priaznivci mesta.

1998 - summit prezidentov
 V dňoch 23. - 24. januára 1998 sa v Levoči uskutočnil V. summit prezidentov stredoeurópskych krajín, ktorého ústredná téma bola Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy.
Myšlienka pravidelných neformálnych schôdzok stredoeurópskych hláv štátov sa zrodila v roku 1993 na stretnutí prezidentov ČR, Maďarska, Nemecka a Rakúska v Salzburgu. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v roku 1994 v českom Litomyšli. V roku 1995 sa v maďarskom Keszthely k prezidentom ČR, SR, Rakúska, Maďarska, Nemecka, Slovinska a Poľska pripojil taliansky prezident. V tom istom zložení sa zišli aj v slovinskom Portoroži na IV. summite. Rok predtým do poľského Lancutu prizvali aj ukrajinského prezidenta. Slovenský prezident Michal Kováč na stretnutie pozval aj prezidentov Rumunska, Bulharska Ukrajiny.
V Levoči sa na V. summite stretli jedenásti prezidenti: Petar Stojanov (Bulharsko), Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (MR), Roman Herzog (SNR), Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Thomas Klestil (Rakúsko), Emil Constantinescu (Rumunsko), Milan Kučan (Slovinsko), Oscar Luigi Scalfaro (Taliansko), Leonid Kučma (Ukrajina) a Michal Kováč (SR).
Snehom ozdobená Levoča výstrelom z dela privítala hlavy európskych štátov. O druhej popoludní jedenásti prezidenti srdečne zamávali Levočanom. Po čestnej salve a historickom okruhu nasledovalo rokovanie za okrúhlym stolom v historickej radnici, ktoré bolo venované ústrednej téme.
V podvečer primátor mesta Peter Pekarčík spolu s prezidentom Michalom Kováčom odhalili pamätnú tabuľu, ktorá zvečňuje veľkosť chvíle. Večer navštívili prezidenti komorný koncert v Mestskom divadle a zúčastnili sa na oficiálnej večeri.
Druhý deň levočského summitu pokračoval stretnutím s predstaviteľmi 13 mimovládnych organizácií. Po tlačovej konferencii za účasti takmer 400 novinárov, členov protokolu a diplomatov krajín zúčastnených na summite v priestoroch Mestského divadla, prezidenti absolvovali spoločný obed v Starom Smokovci, po ktorom postupne odleteli z letiska v Poprade do vlasti.
Levočské stretnutie bolo tou najlepšou bodkou za piatimi rokmi mandátu prvého prezidenta nezávislej SR. Kováčovi to dali najavo aj zúčastnení prezidenti, ktorí nešetrili chválou na jeho adresu a ocenili ho ako človeka presadzujúceho európske normy demokracie a právneho štátu.

1995 - návšteva Svätého otca
3. júl 1995 je dňom návštevy najvzácnejšieho pútnika v Levoči.
Svätý otec Ján Pavol II. po prílete na bratislavské letisko dňa 30. júna 1995 navštívil podľa vopred pripraveného programu návštevy Slovensko. Po Bratislave nasledovala Nitra, nasledujúci deň Šaštín, 2. júl začal Svätý Otec svätou omšou v Košiciach. Popoludní navštívil Prešov a večer pricestoval z Prešova na Spišskú Kapitulu. Cesta najvzácnejšieho pútnika v Levoči na druhý deň ráno smerovala na jedno z najstarších a najznámejších pútnických miest, na Mariánsku horu v Levoči.
Pápežský oltár a areál prijatia bol vybudovaný na poľnohospodárskej pôde o výmere 21 hektárov, cca 500 metrov poniže baziliky. Situovaný bol s pohľadom na baziliku. Rozmery pódia boli 30x35 m a veža s krížom vysoká 25 m. Svätej omše na Mariánskej hore sa zúčastnilo viac ako 650.000 pútnikov a tiež aj najvyšší predstavitelia štátu, na čele s prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom. Po požehnaní a rozlúčení sa svätý otec vydal na cestu do Vysokých Tatier. Jeho cesta po Slovensku končila odletom z Popradského letiska vo večerných hodinách.
Svätý otec sa počas pobytu v Levoči zapísal aj do Pamätnej knihy mesta Levoče. Jeho podpis ostane trvalou pamiatkou pre dejiny Levoče a jej obyvateľov na toto veľké stretnutie.  

 © MsÚ Levoča 1999 - 2009

 U D A L O S T I

NÁVŠTEVA SV. OTCA
SUMMIT PREZIDENTOV
750. VÝROČIE
STRETNUTIE SPIŠIAKOV
MINISTRI  KULTÚRY V4
ČESTNÝ OBČAN MESTA

ZAUJÍMAVÉ ODKAZY

 CENTRUM VOĽNÉHO ČASU

  MARIÁNSKA PÚŤ

  LEVOČSKÝ INFORMAČNÝ
MESAČNÍK (LIM)

PROJEKT SPRIEVODCA GOTICKOU CESTOU

LINKY