|
2009
Bohoslužby a program
Dopravný režim
2008
Bohoslužby a program
2007
Bohoslužby
a program
Dopravný režim
Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je
Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú
prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená
prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore.
Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov
pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče
prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322
farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici
15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav
kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil,
čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny
Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali
ani počas reformácie. Naviac, tunajší evanjelici si ponechali sviatok Navštívenia Panny Márie.
O ž i v e n i e pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na
Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol
bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý
kostol na Mariánskej hore.
R. 1 8 1 9 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku
1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido. R. 1847 dal rímskokatolícky
farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov.
Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol,
ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák.
2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží
sluha - kandidát na blahorečenie.
L e v o č s k ý f a r á r kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku
1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom,
pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch
mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po
roku 1989, terajšiemu farárovi Mons. Doc. ThDr. ICLic. Františkovi Dlugošovi, PhD.
M a r i á n s k a h o r a spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu
sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza
Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud
tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často
ospieval vo svojich pútnických piesňach.
V r o k u 2 0 0 0 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči.
V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť
dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca
venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ
diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo
sú opísané súčasné časy.
M o n o g r a f i a ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších
časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach
komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto.
Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte
viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov
najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto
obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec
Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku.
N a j v ä č š i a p ú ť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním
okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov.
S v ä t ý O t e c zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne
sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry
Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali
živé v ich srdciach...
Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej istórie tohto
pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov
a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch
totalitného režimu.
|
