Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5

Pamiatky

Kontakty a otváracie hodiny kostolov, historických pamiatok a múzeí v Levoči


Levočské naj:

  • Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
  • Prvá písomná zmienka - z roku 1249
  • Historické jadro mesta - v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
  • Hradobný systém - takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
  • Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v kostole sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
  • Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
  • Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
  • Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
     
  • Bolo dokázané, že mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady - mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.
  • Najstaršiu listinu, v ktorej sa po prvý raz stretávame s Levočou, vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 a spísomnil v nej nej právny akt darovania pozemkov spišskému prepoštovi. Čítame v nej, že hranica zeme zvanej Jablonov zostupuje k ceste, ktorá vedie do Levoče. V roku 1271 vystupuje už Levoča ako centrum provincie Sasov a spolu s ďalšími spišskými mestami už užívajú práva slobodných kráľovských miest: majú vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, osobnú slobodu, právo ťažiť rudu, využívať lesy, vykonávať remeslo, obchodovať a právo skladu, o ktoré viedla Levoča dlhotrvajúci spor s mestom Kežmarok, ktorému sa ho podarilo získať iba lsťou.
    Spor vošiel do histórie ako storočná vojna a víťazom bola Levoča. V roku 1402 Levočania boli oslobodení od práva skladu iných miest, v roku 1419 oslobodili panovníci levočských kupcov od platenia tridsiatkového cla po celom Uhorsku. Vďaka výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a výdatnej pomoci panovníkmi udelených politických i hospodárskych výsad, začali plynúť do mestských pokladníc i do mešcov kupcov a ďalších mešťanov financie, umožňujúce všeobecný rozvoj. Nastalo obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel. Požiare v rokoch 1550 a 1599 spôsobili veľké škody. Silnému a bohatému mestu sa však podarilo zdolať aj tieto pohromy a udržať si svoje významné postavenie až do konca 16. storočia.
  • Levoču obkolesovalo dodnes zachované mestské opevnenie ktoré sa niekoľkokrát prestavovalo. Architektúra meštianskych domov na námestí postupne prechádzala z gotickej do renesančnej podoby, ktorú poznáme v súčasnosti. Požiare spôsobili, že z gotických domov sa nám zachovali len zvyšky, ktoré sa objavujú pri rekonštrukčných prácach. V renesančnom slohu bola postavená aj radnica. Strediskami duchovnej kultúry boli náboženské bratstvá a predovšetkým kostoly. V priebehu storočí to boli postupne kostol sv. Mikuláša, sv. Ducha, kostol sv. Jána a pravdepodobne aj sv. Alžbety. Najvýznamnejší z nich je však chrám sv. Jakuba európskeho významu. Slúži ku cti mesta, že už od 15. storočia podporovalo vzdelanosť a časť financií dávalo na školu. Bola tu tiež knižnica, lekáreň, kúpele a pôsobili tu lekári. V poslednom storočí tohto tisícročia nachádzame Levoču administratívnym centrom župného, neskôr okresného významu. Je aj mestom škôl. Jej najväčšou cennosťou je dedičstvo predkov - umelecké i architektonické skvosty pre ktoré ju štát už v roku 1950 vyhlásil za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Do obnovených historických budov sa vracia život vďaka umeleckým reštaurátorom i fortieľnym remeselníkom. V štýlových priestoroch nachádzame centrá spoločenského, kultúrneho i ekonomického života mesta.
     
  • HISTORICKÉ PAMIATKY
    V meste je zachované množstvo kultúrno-historických pamiatok - Chrám sv. Jakuba, Radnica, Evanjelický kostol, stredoveký pranier - klietka hanby a viac ako 60 meštianskych domov pochádzajúcich väčšinou zo 14.-15. storočia tvoriacich Námestie Majstra Pavla. Námestie si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými renesančnými domami svedčí o bohatstve mesta v stredoveku. Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Mariássyho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, Budova divadla, veľký a malý župný dom, Starý kostol minoritov, Starý kláštor minoritov, Barokový kostol a kláštor minoritov a veľa iných.
     
  • Chrám sv. Jakuba
    Je to trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Sklenutý je gotickými krížovými chodbami. Bol postavený v poslednej štvrtine 14. storočia. Roku 1392 pristavili na severnej strane kostola kaplnku sv. Juraja. V priebehu ďalšieho storočia pristavili severný a južný vchod. Oba vchody majú krásne bohaté portály s množstvom plastickej ornamentiky. Západná strana mala vchod pod vežou, ktorý bol zamurovaný za Vladislava Jagellonského, keď pristavili k tejto západnej strane sedadlá pre mestskú radu. Nad sedadlami postavili chór s hviezdicovými klenbami, so zábradlím a krásnym kružbovým ornamentom. Poslednou úpravou v 16. storočí prechádza severná strana kostola, keď nad kaplnkou sv. Juraja pristavujú r. 1520-1540 bibliotéku, ktorá je jednou z prvých renesančných stavieb Levoče. Dnešná veža kostola je z neskorších čias. Pôvodnú vežu niekoľké požiare natoľko zničili, že v 18.storočí stavajú Levočania novú vežu, ktorú dokončili r. 1858. Veľkú pozornosť si zasluhuje interiér kostola. Sú to predovšetkým gotické oltáre a z nich najcennejší je hlavný oltár. Svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie oltáre na svete. Má výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507-1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče. K ďalším pamiatkam patrí oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t.j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica,omšové ozdoby, kalichy, monštrancie a gotické nástenné maľby.

    K o n t a k t:
    Farský úrad rím. - kat., Námestie Majstra Pavla 52, 054 01 Levoča, tel. 053/451 2347

    Poriadok bohoslužieb:
    Pondelok – Piatok 06.00; 18.00 h
    Sobota 06.30; 19.00 h
    Nedeľa 08.00; 10.00, 19.00 h
     
  • Levočská radnica
    Jej pôvod siaha do 15. storočia. Budova radnice zhorela v roku 1550, ďalší požiar ju postihol v roku 1599. V roku 1615 ju rozšírili a pribudovali južnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 - 1661 a slúžila ako zvonica. V radnici na poschodí má svoje expozície Spišské múzeum. Zasadacia sieň slúži mestu na reprezentačné účely.
     
  • Klietka hanby
    Približne zo 16. storočia, slúžila na trestanie ľahších deliktov. Pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom a stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou.
     
  • Obchodný dom
    Spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli spojené v jeden celok v rokoch 1587 - 1588. Po prestavbe v rokoch 1810 a 1858 - 1862 slúžila ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty. Dnes, opäť zreštaurovaná, slúži administratívnym účelom.
     
  • Evanjelický kostol
    V južnej časti námestia stojí budova v tvare gréckeho kríža s obrovskou kopulou. Evanjelický kostol má klasicistický štýl a postavili ho podľa architekta Antona Povolného v rokoch 1825-1837. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica. V kostole sa zachoval vzácny barokový drevený kríž a ďalší, kovaný kríž. Známy levočský maliar Jozef Czauczik namaľoval veľký oltárny obraz, predstavujúci Krista kráčajúceho po mori.
     
  • Mestské divadlo
    V pôsobivom prostredí pamiatkových dominánt, na západnej strane námestia, sa nachádza budova Mestského divadla. Rekonštrukciou bola budove vrátená, zvlášť divadlu, jej komornú podobu z polovice 19. storočia. V tomto kultúrno - spoločenskom komplexe sa nachádza kongresová sála, ivadelná sála, dve kurzové miestnosti, modrý salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu divadelných vystúpení, kultúrnych podujatí, ale aj možnosť usporadúvania kongresov, seminárov, školení a rôznych spoločenských stretnutí.
     
  • Veľký župný dom
    Levoča bola od 16. storočia až do konca roku 1922 sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.
     
  • Bazilika Panny Márie - kostol
    Dominantu Levoče tvorí strmý kopec s neogotickým kostolom - Mariánska hora. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku. Kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 - 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci hneď za Mariánskou horou, ktorý sa nazýva aj dnes Burg -Hrad. Práve tu sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pred Tatármi v opevnenom hradisku. Na pamiatku tejto udalosti si postavili kaplnku na kopci pod hradiskom, kde konali každoročne ďakovné procesie spolu s obyvateľmi susedných obcí. Takto vznikla prvá pútnická tradícia. O rozvoj mariánskeho kultu sa pričinili minoriti, ktorí si založili v prvej polovici 14.storočia v Levoči kláštor. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku horu v Levoči navštívia každoročne tisícky pútnikov, aby tu načerpali duchovnej sily. V roku 1995 bola jedným s cieľov návštevy Svätého otca na Slovensku.

    K o n t a k t:
    Pútnický a exercičný dom, Levoča
    Mariánska hora
    tel. číslo: 053/451 2826
     
  • Gymnaziálny kostol - čierny kostol
    Kláštorská, tel. 053/ 4512347
    Starý kostol minoritov
    Na konci Kláštorskej ulice stojí kostol minoritov, nazývaný tiež gymnaziálnym kostolom. Pochádza z prvej polovice 14. storočia a na jeho stavbu použili peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. Postavila ho známa levočská stavebná huta. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry, ktoré sú zachované najmä v presbytériu, sú dokonalé, úchvatné kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie. Mohutnosťou vyniká hlavný oltár s gotickou sochou Madony z 15. storočia a s barokovými sochami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii sa nachádza maľba z prvej polovice 14. storočia, znázorňujúca Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na severnej strane lode sa nachádzajú morality - skutky milosrdenstva, ktoré sú vyobrazené realisticky, kým v chráme sv. Jakuba je ich stvárnenie symbolické.
     
  • Barokový kostol sv. Ducha - minoriti
    Barokový kostol a kláštor minoritov
    Kostol a komplex kláštorných budov sa nachádza za Košickou bránou. Je postavený na mieste najstaršieho levočského kostola, ktorý po požiari v roku 1747 zbúrali. Postavili ho v rokoch 1748 -1755. Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečeli kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. Tento kostol je jedným z nemnohých zachovaných barokových kostolov na Spiši.

    K o n t a k t:
    Kláštor minoritov, 054 01 Levoča, Košická 2,
    tel..číslo: 053/4514570, 4699620
    www.levoca.minoriti.sk
     

 


 


Deutch version
English version
Úvodná stránka